Peter Gašparík
07.11.2016
8 min

Baskická (nielen) filmová kultúra // blog

Tam, kde tvorcom odovzdávajú ocenenia na elektrickom kresle, kde vinárske sklady premenili na podzemné kiná, alebo kde vás na ulici prepadne 44 hodinový filmový maratón. Prečítajte si o baskickom dobrodružstve slovenského filmára Petra Gašparíka, ktorý s nami tento rok vycestoval do Bilbaa a na filmový festival v San Sebastián.

Vedel som, že v Baskicku dobre varia a že je to oblasť, vďaka ktorej moja generácia pozná pojem „separatistická organizácia“ (áno, ETA.) Našťastie som sa tiež dopočul, že už pekných pár rokov tam v mieri rozvíjajú regionálnu kultúru, preto som si z ponuky Creative Industry Košice vybral Bilbao, najväčšie baskické mesto, ako miesto svojho rezidenčného pobytu na konci leta. Pracujem pre viacero slovenských filmových podujatí na rôznych pozíciách (filmový seminár 4 živlyTýždeň slovenského filmu,...) a vo voľnom čase si tiež nedám pokoj a venujem sa rozvoju kultúrneho života v obci, z ktorej pochádzam. V Bilbau a neďalekom San Sebastiane som si preto zaumienil priučiť sa miestnym praktikám organizovania a propagovania filmových festivalov a lokálnej kultúry.  

Do mesta som dorazil večer, privítali ma usmiate Španielky z organizácie Peopleing, ktoré mi naplánovali môj program na celý nasledujúci mesiac, čo som mal v regióne stráviť. Vtedy som ešte netušil, že stretávanie srdečných a štedrých osôb sa stane pravidlom. Dievčatá ma zaviedli do útulného bytu, ktorý sa mi mal stať dočasným domovom. Mal som internet, pohodlný gauč a z balkóna výhľad na polovicu centra. Nebyť naplánovaných stretnutí a krásneho počasia, možno by som sa pri svojej lenivosti vôbec neprinútil ísť von. 


Krátkometrážne filmové festivaly, ktorým rastie popularita


Bilbao má so svojimi predmestiami takmer milión obyvateľov. V žiadnom prípade tak nepôsobí, no počet a rôznorodosť jeho kultúrnych podujatí naznačuje, že publikum si tu nájdu aj akcie venované minoritám. Prvé stretnutie som absolvoval s organizátormi queer filmového festivalu Zinegoak, ktorý naplneným sálam premietol 101 filmov. Okrem Bilbaa ponúka svoj program aj komunitným centrám v neďalekých dedinách. A dediny berú! Predstava, že raz premietnem film prináležiaci ľubovoľnému písmenku zo značky LGBTI vo svojej rodnej západoslovenskej obci s 2500 obyvateľmi, sa mi stala novou výzvou. 

Festival Fant svoj program zostavuje výhradne z filmov žánrovo klasifikovateľných ako fantasy, sci-fi a horor, čo sú žánre populárne aj u nás – medzi divákmi. Medzi tvorcami o poznanie menej, takže na sekciu venovanú domácej žánrovej tvorbe, ktorá sa v programe Fantu teší obrovskej obľube, si zrejme budeme musieť počkať ešte zopár rokov. Naopak, festivaly venované krátkometrážnemu filmu, aké majú v Bilbau hneď dva, máme aj u nás. Kým na Slovensku však priebežne vznikajú aj zanikajú, tam sa tešia z roka na rok väčšej obľube a hrubnú im festivalové katalógy. Poldruha kilový bulletin festivalu Zinebi som si preto nemohol vziať domov – na letiskách majú príliš prísne váhy. 

V čase mojej návštevy vrcholili v kanceláriách Zinebi prípravy na blížiaci sa 58. ročník podujatia zameraného na krátkometrážnu a dokumentárnu tvorbu. S podporou štátneho, regionálneho aj mestského fondu sa darí z roka na rok posúvať pomyselnú latku kvality vyššie a súčasťou posledných rokov boli dokonca premiéry poviedkových celovečerákov, ktoré vznikli v produkcii festivalu. Naopak, festival krátkych filmov a videoklipov Caostica je jednou z menších akcií, ktorá o svoju existenciu každý rok bojuje. Bojuje však s takým zápalom a kreativitou, že jeho organizátorov si ďalšie podujatia najímajú, aby aj im pripravili originálne párty, akými je Caostica povestná. Napríklad na tej, ktorá zvykne festival uzatvárať, odovzdávajú tvorcom ocenenia na elektrickom kresle.


Za kultúrou z centra na predmestia a späť


Kultúrny život však nie je sústredený len v Bilbau samotnom. Predmestie Getxo som navštívil v čase, kedy žilo fotografickým festivalom s príznačným názvom Getxophoto. Fotografie ste mohli nájsť v galériách, na uliciach, na pláži, na stanici metra, ale napríklad aj v budove tržnice. To si tak idete kúpiť kraby na večeru a znenazdania sa kultúrne vyžívate. Alebo sa stanete súčasťou filmového nakrúcania, keďže krátko po skončení fotografického festivalu, mal v mestečku začať prvý ročník filmárskej súťaže. Getxoexpress je 44 hodinový maratón, počas ktorého vopred prihlásené tímy vymyslia a vyprodukujú krátke filmy na konkrétnu tému. Partia chalanov s nápadom na festival vyhrala miestnu súťaž a mesto pokrylo takmer celý rozpočet. „Me gusta,“ ako sa tu hovorí.  

Z predmestí s pôvabnými plážami by sa mi v horúcich dňoch len ťažko vracalo do centra Bilbaa, keby ma zo všetkých turistických brožúr neatakovali informácie o aktuálnych výstavách miestnych múzeí. Guggenheimovo múzeum je notoricky známe a hanbil by som sa ako pes, keby som si jeho výstavy nepozrel. Okrem stálej expozície navyše vystavovalo sériu obrazov Andyho Warhola, ktorú návštevníkom umožnilo fotografovať. Hashtag #warholguggenheimbyyou zvolili síce trochu krkolomný, ale na instagrame mi priniesol 17 zasvätených páčikov. V Múzeu „de Bellas Artes“, ktoré je medzi miestnymi obľúbenejšie, som potom už nefotil nič. Vybral som sa doň totiž vo štvrtok, kedy je verejnosti otvorené zadarmo a pripomína frotérske orgie. Telo na telo so stovkami ľudí medzi aktuálne vystavovanými hyperrealistickými sochami, ktoré od nich sotva odlíšite, bol ale naozaj zážitok na nezaplatenie. Ak netušíte, o čom píšem, vygooglite si napríklad diela Tonyho Matelliho, prosím! 


Filmový festival v San Sebastian


Čakali ma ešte necelé dva týždne v San Sebastiane, na jednom z najprestížnejších filmových festivalov sveta, kam okrem mňa mierili aj Sigourney Weaver a Ethan Hawke. Ethana som stretol na námestí s manželkou hneď po príchode, Sigourney sa mi celý čas vyhýbala ako čert krížu. Nezazlievam jej to, mne sa tiež nepodarilo dostať na premietanie jej filmu, lebo som sa chcel sústrediť na španielsku produkciu. 

Okrem návštev kina ma do jej baskickej vetvy zasvätili zástupcovia inštitúcie Filmoteca Vasca, ktorá sa venuje archivácii a propagácii, a projektu Kimuak, ktorý sa sústreďuje na krátkometrážnu tvorbu. A keďže aj v San Sebastiane boli ku mne všetci srdeční a štedrí, priniesol som si domov sériu DVD, mapujúcu to najlepšie z baskického krátkeho filmu od roku 1998 po súčasnosť. Požičiam. Naučili ma tam štedrosti. 

Samostatnou kapitolou boli v oboch mestách kultúrne centrá. V Bilbau, napríklad, zrekonštruovali bývalé vinárske sklady tak, že im na streche postavili bazén a v podzemí kiná. Azkuna Zentroa sa veľmi rýchlo stala jednou z mojich najobľúbenejších budov na svete. V San Sebastiane majú zase svojskú verziu košickej Tabačky - Tabakalera. Priestor, ktorý bol kedysi tiež továrňou na tabakové výrobky a dnes je...všetkým! Knižnicou, videotékou, kanceláriami, galériou, kinom, ateliérom, štúdiom, kaviarňou a budúcou reštauráciou s fenomenálnym výhľadom. Tabakalera navyše organizuje vlastné rezidenčné pobyty pre umelcov a ja vás prosím, choďte, viďte a keď dávajú, berte! 

San Sebastian si potom isto vychutnáte viacerými spôsobmi - doslovne, vďaka jeho vychyteným reštauráciám a všadeprítomným barom s fantastickými „pintxos“, prerastenými jednohubkami, ale aj v prenesenom slova zmysle vďaka jeho historickému centru či bohatému kultúrnemu životu, ktorý bude minimálne nasledujúcich pár rokov nadväzovať na tohtoročný titul európskeho hlavného mesta kultúry. A ešte akvárium! Majú tam podmorské akvárium so živými žralokmi a mŕtvou kostrou veľryby, juj! 

Za mesiac som sa v Baskicku nenaučil žiadne baskické slovíčko. Nehanbím sa. Sústredil som sa na iné veci a poznatkov aj podnetov som si odniesol požehnane. Ale zopár španielskych výrazov sa na mňa nalepilo a ja sa nebojím jeden v závere použiť. MUCHAS GRACIAS, Creative Industry Košice, že som sa mohol pobytu zúčastniť! Bol zarážajúco inšpiratívna.


//

Petrov pobyt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.