Mišo Hudák
01.06.2017
4 min

Architektúra ako obraz spoločnosti // Blog

Dbať o verejný priestor sa dá aj systematicky a férovo. Píše o tom kniha Průvodce architekturou: Jihočeský kraj a Horní Rakousko, ktorej autori uvádzajú príklady dobrej praxe. Mapovali verejné stavby od najmenších dedín po širšie regióny, vyhlásené verejné súťaže, realizáciu projektov a ich výsledky.

“CBArchitektura je neformálne združenie architektov, ktorí cítia nepísanú zodpovednosť k svojmu mestu a kraju a snažia sa ovplyvniť ako jeho súčasnú podobu, tak diskusiu o dlhodobejších víziách. Cieľom projektu nie je navrhovať konkrétne stavby, ale vytvoriť platformu pre zdieľanie názorov o súčasnej architektúre a urbanizme. Sme totiž presvedčení, že architektúra je obrazom spoločnosti a že nás obklopuje každý deň, po celý život.”

Architekti Mirek Vodák a Tomáš Zdvihal pôsobia v juhočeskom, takmer stotisícovom meste České Budějovice a vyššie uvedený manifest napĺňajú hneď viacerými aktivitami. Okrem spoluúčasti na organizovaní miestnej podoby Pecha Kucha Night, či vytvorením mapy štúdií a projektov verejných stavieb v Českých Budějoviciach, CBArchitektura vydala útlu dvojknižku Průvodce architekturou: Jihočeský kraj a Horní Rakousko s podtitulom Příklady dobré praxe 1990 - 2016.

Dvojpublikácia nie je prvoplánovým katalógom stavieb a pekných obrázkov, ide o skôr o komparatívny výskum dvoch susediacich cezhraničných regiónov a ich prístup k verejným stavbám. Drobnou, ale dôležitou súčasťou je porovnanie štatistík oboch regiónov v počte vyhlásených verejných súťaží, spôsobov výberu architekta a zadania realizácií. Dobre zmapovaná a vyargumentovaná podoba verejných priestorov na dedinách a v malých mestách oboch regiónov, ktoré majú vo svojich krajinách skôr periférne ako centrálne postavenie ponúka možnosť analógie aj s niektorými slovenskými regiónmi a samosprávami pristupujúcimi k otvoreným zadaniam.

Ešte v roku 2011 bola v Košiciach popredná slovenská architektka a teoretička architektúry Mária Topoľčanská s prednáškou Nová architektonická práca. Hovorila v nej o nových úlohách architekta, ktorý sa musí prispôsobovať dramaitcky sa meniacej profesii. Nie každý architekt sa dnes dostane k realizácii, vzniká však priestor na mapovanie, teóriu, prípravu kvalitných súťaží a podobne. V prístupe regiónu Horní Rakousko vidieť stopy tejto diverzifikácie profesie architekta. Zatiaľčo v publikácii o Jihočeskom kraji je zmapovaných 31 stavieb, na rakúskej strane hranice je ich 44, pričom počty verejných architektonických súťaží podľa pravidiel BAIK boli v niektorých rokoch troj až štvornásobkom obdobných súťaží na starne českej.

Československú analógiu prináša do tejto témy opäť Peter Lényi, ktorý v minuloročnom rozhovore pre CIKE  analyzoval profesiou architekta a postavenie architektúry: 

"Myslím, že profesia architekta je z pohľadu vnímania od zvyšku spoločnosti na veľmi nízkej úrovni. Sme braní ako dekoratéri, ako nepotrebná nadhodnota a vo veľa prípadoch je to aj pravda. Verejné zákazky sú prideľované nie na základe architektonických súťaží, ale na základe najnižšej ponukovej ceny projektu. Stavební inžinieri majú totožné práva, ako máme my, napriek tomu, že máme rozdielne vzdelanie."

Průvodce architekturou má niekoľko presahov za hranice bežného katalógu stavieb. Potvrdzuje, že aj v menších mestách (České Budějovice by sa zmestili medzi trojicu najväčších slovenských miest), môže byť prítomná dobre definovaná nezávislá sila, ktorá dokáže vyvolať verejnú diskusiu, prípadne podniknúť kroky pre zefektívnenie samosprávy. Potvrdzuje, že úloha architekta sa z polohy staviteľa a dekoratéra definitívne premenila na zodpovednú verejnú funkciu. Potvrdzuje, že komparatívne štúdie, zdieľanie informácií, neformálne vzdelávanie môžu viesť k zlepšeniu vedomia obyvateľov, ktorí si budú od svojej samosprávy vyžadovať za verejné zdroje vyššiu kvalitu.

Průvodce architekturou: Jihočeský kraj a Horní Rakousko vydala CBArchitektura v Českých Budějoviciach v roku 2016.

Foto - zdroj: http://www.cbarchitektura.cz/