Autorkou článku je Katarína Miňová
„Mäkké zručnosti nie sú len pridanou hodnotou. Sú základným predpokladom pre prežitie v digitálnej ére.“
— Klaus Schwab, zakladateľ Svetového ekonomického fóra
V posledných rokoch sa čoraz častejšie hovorí o mäkkých zručnostiach (soft skills). Nejde pritom o nejaký vágny pojem — tvoria kľúčový aspekt úspechu na trhu práce a v digitálnej ére sa stávajú priam nevyhnutnosťou. Čo však tieto mäkké zručnosti vlastne sú? Vo všeobecnosti ide o kombináciu osobnostných a sociálnych schopností, ktoré nám pomáhajú efektívne komunikovať, spolupracovať, riešiť problémy a rýchlo sa prispôsobovať zmenám. Kým v minulosti sme v tejto súvislosti hovorili o komunikácii, spolupráci a schopnosti riešiť konflikty, dnes je škála mäkkých zručností, ktoré súčasné pracovná dynamika vyžaduje omnoho širšia.
Mäkké zručnosti v kontexte digitálnej doby
Príchod digitálnych technológií, sociálnych sietí a umelej inteligencie (AI) diametrálne mení chápanie toho, čo považujeme za mäkké zručnosti. Bežnou požiadavkou je dnes schopnosť prispôsobovať sa zmenám, flexibilita, odolnosť, aktívne učenie či seba-riadenie. Zároveň, význam mäkkých zručností ako takých rastie raketovým tempom—podľa analýzy spoločnosti Randstad sa dopyt po mäkkých zručnostiach v pracovných inzerátoch medzi rokmi 2020 a 2021 zvýšil až o 51 %. Na Slovensku, podľa údajov Alma Career (Portá Profesia.sk), sa v takmer 200-tisíc pracovných ponukách soft skills uvádzali ako rozhodujúci parameter. Svetové ekonomické fórum dokonca predpovedá, že do roku 2027 bude 44 % základných zručností pracovníkov vystavených zmene, čo zvyšuje potrebu neustáleho vzdelávania a prispôsobovania sa novým trendom.
Svetové trendy a lokálne špecifiká
Mnohé požiadavky na zamestnancov sa síce formujú globálne—digitalizácia, automatizácia či ekologické aspekty práce ovplyvňujú celý svet—no každá oblasť má zároveň svoje lokálne špecifiká. Východné Slovensko nie je výnimkou. Zatiaľ čo Svetová banka a Svetové ekonomické fórum upozorňujú na rastúci dopyt po kognitívnych a behaviorálnych schopnostiach (analytické myslenie, kritické myslenie, odolnosť, aktívne učene, schopnosť riešiť problémy), v konkrétnych regiónoch sa pridávajú zručnosti reflektujúce iné dôležité faktory ako napríklad odliv pracovnej sily či príchod nových zahraničných investorov.
Brain drain a jeho dôsledky pre región
Jednou zo zásadných výziev východného Slovenska je tzv. brain drain, teda odliv talentov za lepšími príležitosťami. Približne 20% absolventov stredných a 20% absolventov vysokých škôl opúšťa región; tí, ktorí ostanú, neraz nájdu prácu vo výrobných závodoch bez výraznej pridanej hodnoty. Chýbajú tak odborníci a inovatívne talenty, čo regiónu spôsobuje problémy s konkurencieschopnosťou.
Nový investor v regióne – príležitosť alebo výzva?
Príchod švédskeho automobilového giganta Volvo Cars na východ Slovenska prináša tisíce nových pracovných miest. Zároveň však kladie vysoké nároky na kvalitu pracovnej sily—Volvo vyznáva firemnú kultúru postavenú na inklúzii, spolupráci a rovnováhe medzi prácou a súkromím. Ich výrobná hala bude zameraná na výrobu elektrických vozidiel a súvisiacich technológií (batériové systémy, robotika, automatizácia), pričom nedávno zriadili vlastné tréningové centrum, kde práve technické zručnosti budú svojim zamestnancom budovať. Pri nábore budú preto hrať mäkké zručnosti hlavnú úlohu. V modernom medzinárodnom prostredí totiž človek potrebuje nielen technické know-how, ale aj schopnosť komunikovať, riešiť problémy a pracovať v multikultúrnych tímoch. Štatistiky ukazujú, že až 60 % švédskych zamestnávateľov považuje mäkké zručnosti za kľúčový faktor úspešnosti zamestnanca. Navyše, predpokladá sa, že až 25 % novovytvorených pracovných pozícií vo Volve by mohli obsadiť zahraniční pracovníci. O to dôležitejšie bude dokázať spolupracovať a adaptovať sa v rozmanitom a neustále sa vyvíjajúcom prostredí.
Prečo Slovensku chýbajú mäkké zručnosti?
Historicky náš vzdelávací systém kládol dôraz predovšetkým na akademické vedomosti a tvrdé (hard) zručnosti, ako je programovanie či matematika. Je za tým čiastočne aj mylná predstava, že mäkké zručnosti sú čosi “prirodzené” a menej náročné než hard skills. V skutočnosti sa musia rovnako trénovať a rozvíjať – rovnako ako čítanie, písanie či jazda autom. Nedostatočnú prípravu absolventov napokon potvrdzujú aj zamestnávatelia, ktorí často hlásia nesúlad medzi očakávaniami a realitou. Dáta vyplývajúce z analýzy prenositeľných kompetencií absolventov slovenských vysokých škôl poukazujú na nesúlad medzi očakávaniami zamestnávateľov a reálnymi zručnosťami absolventov. Zamestnávatelia často uvádzajú, že absolventi postrádajú kľúčové mäkké zručnosti, ako sú spolupráca, líderské zručnosti, kritické myslenie, odolnosť voči stresu či agilita a flexibilita. Na druhej strane, len 35 % zamestnancov uvádza, že má možnosť absolvovať pravidelné tréningy na rozvoj mäkkých zručností vo svojej firme.
Stratégie a iniciatívy pre rozvoj mäkkých zručností
Slovensko sa snaží dobehnúť tento deficit prostredníctvom viacerých iniciatív, napríklad kurikulárnou reformou či projektmi financovanými z fondov EÚ. Zároveň vznikla Národná stratégia zručností v spolupráci s OECD, ktorá upozorňuje na dôležitosť integrácie mäkkých zručností do vzdelávacieho procesu na všetkých úrovniach. Východné Slovensko má v tomto smere o to väčšiu motiváciu, že sa v nasledujúcich rokoch očakáva enormný dopyt po pracovnej sile a potreba prekonať odliv mozgov.
Už teraz sa deje viac, než si myslíme
- Zamestnávatelia v regióne začínajú investovať do interných tréningov a mentoringových programov, aby udržali talenty.
- Lokálne univerzity v spolupráci s firmami čoraz viac včleňujú praktické aktivity a tréning mäkkých zručností do študijných plánov.
- Obchodné komory a klastre organizujú semináre a vzdelávacie programy, ktoré prepájajú biznis s akademickým prostredím.
- Tréningové centrá a rôzne vzdelávacie iniciatívy na úrovni samosprávy (vrátane programov pre žiakov a študentov) kladú dôraz na kritické myslenie, digitálnu gramotnosť a podnikavosť.
Ako ďalej?
Aj keď možno máme pocit, že sa situácia mení pomaly, neustále vznikajú nové projekty, ktoré sa snažia zlepšiť rozvoj mäkkých zručností. Zodpovednosť však leží ako na pleciach vzdelávacieho systému, tak aj na pleciach samotných zamestnávateľov, ktorí budú v najbližších rokoch potrebovať vytvoriť vo svojich podmienkach priestor na up-skilling či celkovú rekvalifikáciu zamestnancov, o ktorých nebudú chcieť prísť, no ich zručnosti už nebudú pre súčasnú dynamiku postačovať. V tejto súvislosti by jednoznačne mal pomocnú ruku zamestnávateľom zvyšovaním dostupnosti rôznych podporných programov na ďalšie vzdelávanie, resp. up-skilling zamestnancov.
Dôležité je totiž nie len to, či budeme rozvíjať soft skills, ale aj ako. Využitie moderných digitálnych nástrojov na cieľavedomý rozvoj mäkkých zručností bude kľúčové. Čoraz viac online platforiem, ako napríklad virtuálne simulátory či aplikácie zamerané na trénovanie komunikácie a prezentácie, umožňuje mladým ľuďom i skúseným pracovníkom zdokonaľovať sa v oblasti soft skills oveľa flexibilnejšie a efektívnejšie. Digitalizácia a hybridné vzdelávacie formy otvárajú dvere aj tým, ktorí pôvodne nemali čas ani priestor na tradičné školiace kurzy.
Napriek technologickým možnostiam však netreba zabúdať, že výlučne online vzdelávanie nemusí vždy pokryť potrebu reálneho „hands-on“ tréningu. Najmä v prípade praktických tréningových simulácií, pri ktorých si účastníci skúšajú jednotlivé metódy, taktiky riešenia konfliktov či nástroje na zlepšenie tímovej spolupráce, je osobný kontakt často kľúčový. Prezenčné tréningové programy dokážu vytvoriť autentickú atmosféru, v ktorej je nácvik reálnych situácií oveľa efektívnejší a spätná väzba od lektora či spolu-účastníkov okamžitá. Táto rovnováha medzi online a offline prístupom pomáha využiť silné stránky oboch foriem vzdelávania.
Tento posun v rozvíjaní soft-skills však musí byť sprevádzaný otvorenou spoluprácou samospráv, firiem a vzdelávacích inštitúcií. Regionálne centrá, ktoré poskytujú nielen technickú, ale aj metodickú podporu pre online aj osobné tréningy, môžu výrazne urýchliť celý proces. Pre východné Slovensko je to unikátna príležitosť, ako využiť moderné vzdelávacie prístupy na skokové zvýšenie zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti.
Udržateľnosť tohto prístupu potom stojí na dlhodobej komunikácii všetkých zúčastnených. Ak zamestnávatelia presne definujú, aké mäkké zručnosti potrebujú, a školy a univerzity im dokážu ponúknuť adekvátne vzdelávacie formáty, bude sa celý proces prirodzene prehlbovať. Navyše, s pribúdajúcimi príkladmi úspešných absolventov či reálnych prípadových štúdií z praxe sa zvýši motivácia pre ďalších ľudí zapojiť sa do vzdelávacích programov a tréningov.
A práve efektívna spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi môže v dlhodobom horizonte zmeniť nepriaznivý odliv mozgov na trend, ktorý poznáme pod názvom „brain gain.“ Tento koncept už viac nie je len teóriou, ale reálnym riešením – Príkladom môže byť Košice IT Valley, kde sa vďaka investíciám miestnych a zahraničných firiem vybudoval technologický ekosystém prepájajúci univerzity, start-upy a výskumné centrá. Týmto spôsobom sa podarilo nielen udržať absolventov univerzít v regióne, ale aj prilákať nových špecialistov zo Slovenska či zahraničia. Vznikli tu totiž moderné pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou, ktoré vytvárajú priestor na profesionálny rozvoj a kariérny rast – to všetko v symbióze so zdieľaním know-how a intenzívnou spoluprácou vo vnútri komunity.
Podobné modely uplatnené vo väčšom meradle by mohli ešte výraznejšie prispieť k zmene dlhodobého odlivu mozgov na tzv. brain gain. Základným kameňom je nalákanie i udržanie talentovaných ľudí—či už Slovákov vracajúcich sa zo zahraničia, alebo nových expertov prichádzajúcich do regiónu.
Brain gain – cesta, ako naštartovať región
Ak o talente s určitosťou niečo vieme, tak je to to, že „talent priťahuje talent“. Čím viac ľudí s vynikajúcou schopnosťou komunikovať, tvoriť, inovovať a spolupracovať bude aktívne pôsobiť v regióne, tým atraktívnejší sa región stáva pre nových investorov, výskumné tímy či startupové komunity.
Východné Slovensko má obrovský potenciál. Ak budeme spoločne pracovať na rozvoji mäkkých zručností, budeme posilňovať konkurencieschopnosť a zvyšovať atraktivitu regiónu.
Tak, ako sa bude dariť Slovensku, bude sa dariť aj jeho regiónom. A od toho, ako sa regionálne autority, podniky a vzdelávacie inštitúcie postavia k rozvoju soft skills, bude do veľkej miery závisieť budúcnosť pracovného trhu na východe krajiny.
Tak ako si na tom, východné Slovensko?
Ak zvládneš rozvinúť potenciál mäkkých zručností a udržať si talent, čakajú ťa veľké zmeny a lepšia perspektíva. To, čo dnes potrebujeme najviac, je rýchly a systematický rozvoj ľudského kapitálu. Veď doba sa mení a schopnosť adaptovať sa je—ako inak—jedna z najdôležitejších mäkkých zručností.
Autorka článku pôsobí ako programová trénerka a tímová facilitátorka v SUVko, s.r.o (SUVko Coaching) a taktiež pôsobí ako odborný asistent na Katedre verejnej politiky a teórie verejnej správy Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach.