Matej Korytár založil značku TVAROCH a spoločnosť Rapidnext, ktorá sa venuje sériovej 3D tlači a navrhovaniu. Andrej Cabaj je vyštudovaný mechanik číslicovo riadených strojov a už niekoľko rokov pôsobí v oblasti blockchainových technológii a návrhu mechanických častí Bunkeroidu. Rozprávali sme sa s nimi o blockchaine, 3D tlači a ich prínose pre udržateľnú budúcnosť.
Ako ste sa dostali k týmto technológiám a prečo ste sa rozhodli do nich investovať? Aký v nich vidíte potenciál?
Matej: Začal som s tým už celkom dávno, na vysokej škole na Fakulte architektúry STU v rokoch 2009 – 2010. Bolo to v čase, keď som chcel začať využívať 3D tlač na výrobu prototypov svojich návrhov. Neviem presne, od koho som sa o tej technológii dozvedel, ale viem, že na Slovensku bolo fakt veľmi málo firiem, ktoré sa tomu venovali. Jedna tlačiareň bola na Strojníckej fakulte – mali tam FDM tlačiareň na ABS materiál. Potom firma MAT, kde som si nechal vyrobiť svoj dizajnový návrh, ktorá sa zaoberala technológiou vinderchating. Táto technológia sa teraz už veľmi nepoužíva a v podstate je to spájanie prachu lepidlami. Vtedy som sa o tom dozvedel.
Keď sa človek stretne s 3D tlačou, tak hneď zistí, že je to super vec a pre kreatívnych ľudí to otvára mnoho možností. Ja som v tom videl potenciál a hneď ako som skončil školu, kúpil som si 3D tlačiareň. V tom čase bolo naozaj málo firiem, ktoré ponúkali priemyselné tlačiarne a potom 2 – 3 firmy, ktoré ponúkali dostupné tlačiarne v cene okolo 5-tisíc Eur, ktoré boli oproti tlačiarňam, ktoré sú dnes, strašné. Bolo nutné ich nastavovať a naučiť sa ich ovládať. Navyše, neboli dostupné žiadne informácie, takže to fungovalo na princípe pokus – omyl.
Andrej: Na blockchain (BC) sme narazili ako na vyložene praktickú nutnosť. Kupovali sme laserovú popisovačku z Číny a keď sme ju chceli zaplatiť, tak platba trvala skoro 4 týždne, keďže to bola nejaká vnútrozemská firma. Tá technológia vtedy ešte nebola úplne rozšírená, takže sme kupovali aj na čínske pomery novinku. Zaplatiť to cez slovenské banky bolo utrpenie. Vtedy sme na úhradu tejto technológie prvýkrát použili Bitcoiny. Zistili sme, že čo sa týka samotnej platby, je tá platba mimoriadne efektívna a rýchla. Zaplatili sme to behom dvadsiatich minút, pričom bankami to trvalo skoro tri týždne. Tento spôsob obchodovania s Čínou a podobnými vzdialenými trhmi je omnoho efektívnejší ako služby, ktoré poskytujú banky. Práve vtedy ma táto technológia zaujala a začal som sa jej hlbšie venovať, bol to môj vstup do blockchainovej technológie.
Andrej Cabaj
Obe technológie sa stávajú čoraz známejšími. Viete priblížiť princíp ich fungovania a ich najbežnejšie využitie v praxi?
Matej: Jednoducho povedané, 3D tlač je každá technológia, ktorá spája materiál, tzv. aditívna výroba. Je ňou každá technológia, ktorá na seba určitým spôsobom vrství materiál. V praxi to znamená, že nejaký 3D model vytvorený v počítači a softvéri je rozdelený na vrstvy, ktoré sú vrstvené na seba a spájané. Najčastejšie sú to plasty, kovy ale začínajú sa už spájať aj silikóny a tlačí sa betón, ktorý sa používa v architektúre a stavebníctve. Všetko, kde dochádza k spájaniu alebo k vrstveniu na seba, by som označil za 3D tlač.
Jej využitie sa už rozšírilo do všetkých odvetví. 3D tlač zasiahla všade, kde sa vytvárajú nejaké fyzické objekty – od ťažkého a ľahkého priemyslu, elektroniky a stavebníctva, až po výskum. Dá sa použiť takmer všade a ostáva len na firmách alebo výskumníkoch, aby ju využili. Rozdiel je v opaku 3D tlače obrábania, kedy dochádza k princípu odoberania a tak vzniká ten objekt. Je to hlavný rozdiel oproti klasickým technológiám.
Andrej: Blockchain zlučuje výskum v oblasti kryptografie, ktorý je pomerne starý – od 40-tych až 50-tych rokov, kedy kryptografia nabrala rýchlosť a technologickú kvalitu. Rieši podstatný problém, ktorým je nemožnosť kopírovania a zduplikovania údaju. Vo všeobecnosti sa blockchain používa v prípade Bitcoinu ako nositeľ nejakej hodnoty. Je to spôsobené kryptografickou technológiou, ktorá znemožňuje jeho kopírovanie a vytvorením reťazového záznamu, pričom tie záznamy sa odkazujú na predchádzajúce záznamy. Tým pádom znemožňujú kopírovanie transakcie. Túto technológiu vymyslel Nakamoto, ktorý zlúčil staré technológie do tejto a vyriešil veľmi podstatný problém nekopírovateľnosti alebo veľmi obtiažnej kopírovateľnosti záznamov.
Prvotná aplikácia bola v oblasti prenosu finančnej hodnoty. Toto je primárna technológia, ale za tú hodnotu môžeme považovať nielen peniaze alebo menu, ale aj akúkoľvek informáciu. Znamená to, že do toho boxu vieme zapísať tovarové či logistické toky alebo zdravotné záznamy. V tomto prípade dochádza k veľmi častej dezinterpretácii. Nepotrebujeme do BC zapísať samotnú informáciu, ale stačí zapísať nejaký ukazovateľ na tú informáciu, čo je veľmi ťažko vysvetliteľné laikovi. Niektorí ľudia si myslia, že napríklad vložíme záznamy do BC a budeme mať po problémoch s lekárskymi záznamami všeobecne, avšak takto to nefunguje. Do BC sa dá zapísať nejaký ukazovateľ na to, kde ten záznam nájdeme. Nepotrebujeme do BC sypať hromadu informácii ale naopak, BC nám výrazne uľahčuje nájdené cesty k tomu záznamu. Túto technológiu používame pri Bunkeroide. Nepotrebujeme v podstate viesť databázu tovarov ani zákazníkov. Napriek tomu vieme vždy spojiť konkrétny výrobok s konkrétnym zákazníkom, ktorý si ho zakúpil bez toho, aby sme do BC zapisovali akýkoľvek údaj. Takže ten pokrok tu stále je.
Táto technológia ešte bude zaujímavá. Napríklad, teraz v súvislosti s koronou sa stavajú rôzne systémy, ktoré stále padajú, pričom BC to dokáže efektívne nahradiť. Systém BC je tak robustný a masívny, že je v dnešnej dobe nezrušiteľný a nebude trpieť týmito problémami, ktoré vidíme dnes v štátnej správe. Táto technológia má veľký potenciál uplatnenia – my ju napríklad skúmame a testujeme pri Bunkeroide. Bez toho, aby sme mali databázu klientov, ich vieme identifikovať. Bez toho, aby sme mali databázu výrobkov, ho vieme identifikovať. To evokuje, že kompletný servisný proces máme nastavený tak, že sa rieši vždycky ad-hoc a len na základe údajov, ktoré sa čerpajú z BC. Nepotrebujeme preto žiadnu aditívnu infraštruktúru, ktorú poznáme ako informačný systém nasadený v nejakom podniku.
Mohol by si nám priblížiť, čo je Bunkeroid?
Andrej: Predtým, ako nájdete uplatnenie na Bunkeroid, treba poznať základy blockchainovej technológie. Treba poznať nejaké základné operácie transakčných mechanizmov, ktoré prebiehajú na BC. Potom zistíte, že ak chcete tieto údaje nejakým spôsobom spravovať, tak nepotrebujete v podstatne žiaden počítač ani server. Potrebujete mať sústavu nejakých informácii. Tieto informácie sa nazývajú hierarchicky deterministické operácie, ktoré vždy začínajú z nejakého jedného veľkého náhodne generovaného čísla. Toto číslo je pretransformované do tzv. „seedu“, aby bolo lepšie pochopiteľné pri čítaní toho dlhého čísla a nedochádzalo k omylom. Z tohto koreňového záznamu viete dopočítať akékoľvek operácie, ktoré súvisia s vašimi činnosťami. To znamená, že pokiaľ si zapamätáte ten „seed“, tak sa dostanete ku všetkým operáciám, ktoré na BC robíte. O tento „seed“ sa musíte mimoriadne dobre starať a môžete ho derivovať na ďalšie „podseedy“ cez plausible deniability password-y. To všetko je najlepšie robiť mimo počítačov, pretože počítač ako taký, je veľmi dobrý nástroj ale aj zlý nepriateľ. Všetky tieto údaje by ste si mali nejako spracovať, uchovať a archivovať, ale nesmiete to robiť na počítači. To je problém, ktorý rieši Bunkeroid, ktorý spravujete „tajné informácie“ úplne mimo počítača.
V podstate máte kus železa, ktorý vás dovedie k potrebným informáciam. Či už robíte predaj tovaru, riadite nejakú organizáciu, chcete získať údaje pre očkovanie populácie alebo chcete riadiť parlamentné rozhodovanie. To všetko Bunkeroid umožňuje pri vhodnej aplikácii, respektíve spôsobe nasadenia. Toto je pomerne rozsiahla problematika, pretože tých oblastí je veľmi veľa a ja nie som odborník na všetky. Takže sa v podstate venujem len tej priemyselnej výrobe ale to uplatnenie je naozaj veľmi široké.
Chráni teda Bunkeroid používateľa bez toho, aby použil aditívnu infraštruktúru a uložil dáta na počítači predtým, aby sa k ním dostali hackeri a prípadne ich zneužili?
Andrej: To je jeho primárna vlastnosť ale tá najdôležitejšia je, že ním dokážete riadiť všetky deterministické hierarchické operácie. To je jeho rozhodujúca vlastnosť.
Ján Uriga tvrdí, že táto pandemická doba je veľmi dynamická a tým je aj rozhodovanie o adopcii technológie dynamickejšie. Preto podľa neho zažívame boom adopcie novej technológie. Dá sa to povedať aj o oblasti blockchainu a 3D tlače?
Matej: V krízových okamihoch, akými je aj pandémia, sa vždy ukáže, čo má naozaj hodnotu a čo je hodné prežitia. Je to prirodzený výber – jednoducho, ak tie veci majú hodnotu, v krízových okamžikoch najviac vyskočia. Samotná 3D tlač je exponenciálna technológia a rýchlo rastie. V tejto dobe sa v niektorých odvetviach uchytila rýchlejšie a v niektorých sa to vôbec neprejavilo. Napríklad jedným z benefitoch tlače je, že môže veľmi rýchlo reagovať na potreby trhu vo výrobe, je veľmi flexibilná a ponúka veľkú variabilitu. Častokrát to nie je najefektívnejší alebo najlacnejší spôsob výroby vecí. Najmä ak sa jedná o masovú výrobu, ale je to stále určitým spôsobom najrýchlejší a najflexibilnejší spôsob vyrábania objektov. Príkladom sú ochranné štíty, ktoré sa nevyrábali celé a veľa ľudí, vrátane nás, začalo vyrábať čelenky doplnené o plexisklá. Produkt bol v podstate hotový zo dňa na deň a mohol sa distribuovať. Toto je podľa mňa jeden z takých reálnych príkladov dynamickej adopcie technológie.
Takže výhoda je rýchlosť a dostupnosť tej technológie?
Matej: V podstate áno. Vie sa rýchlo prispôsobiť tomu, čo je práve nutné. Netreba to nejak veľmi plánovať. Ak je dostupný surový materiál, akým je plast, či už vo forme prachu alebo struny, tak sa plastové výrobky dajú takmer ihneď vyrábať. Samozrejme, že to nie je stále najekonomickejšie, ale aj tá technológia sa zlacňuje, zrýchľuje a skvalitňuje, čo sa týka presnosti. Je len otázkou času, kedy sa budú 3D tlačou vyrábať väčšie objemy, ktoré predstavujú 10 000 kusov a vyššie. Napríklad pri 1000 kusoch môže byť už výroba efektívna ale závisí to od toho, o aký typ ide. Nie je to univerzálna technológia pre všetko. Častokrát sa vo firmách stretávame s tým, že ľudia chcú vyrábať produkt 3D tlačou ale vhodnejšie je laserové vyrezávanie. Nie je teda vhodný na 3D tlač, ale pri mnohých veciach je to efektívne, najmä ak sa jedná o výrobu jedného alebo pár kusov. Vie sa to naozaj veľmi rýchlo prispôsobiť. Ak sa zistí, ako produkt ľudia používajú, dá sa veľmi rýchlo vylepšiť a do obehu sa pustí nová vylepšená verzia. Je to výhoda, ktorá pomáha aj pri adopcii.
Andrej, čo hovoríš ty na adopciu technológie blockchainu v súvislosti s pandemickou dobou?
Andrej: Vidím to prakticky. Pred pandémiou sme predávali jednotky kusov Bunkeroidov, pretože človek, ktorý má Bunkeroid, musí mať aj nejaké základy technológie, hlavne praktické. Potom zistí, že má Bitcoinov alebo iných kryptónových valetov viac a potrebuje viac informácii a organizácii cez Bunkeroid. Po začatí pandémií sa to zvýšilo na desiatky kusov, nárast je evidentný. Čo sa týka vzdelanostnej úrovne, teraz sa nám rozbehli kurzy demistifikátor. Vidíme, že ľudia majú záujem o pochopenie technológie, keďže sa na ne hlásia aj počas pandémie. Ak je ľuďom tá technológia dobre vysvetlená, rýchlo ju absorbujú a začnú ju používať. Z môjho pohľadu pandémia pomohla k rozšírenosti týchto technológií. Ľudia sedia doma, viacej premýšľajú a učia sa nové veci. Čím rýchlejšie sa naučia nové veci, tak tým svetlejšia budúcnosť nás čaká.
Dochádza k adopcii technológií aj na úrovni podnikov? Ak narastá predaj Bunkeroidov, nie sú to najmä spotrebitelia, ktorí sa rozhodli investovať do Bitcoinu alebo iných alternatívnych mien?
Andrej: Tí, čo chceli investovať, investujú prevažne prostredníctvom búrz. Tí, čo chcú technológiu naozaj používať, je skupina, o ktorej sa bavíme. Skupina, ktorá chce Bitcoin používať, teraz enormne rastie. Ľudia zistili, že Bitcoin sa nemusí používať ako špekulačné aktívum a využití je strašne veľa. Napríklad evidencia tovaru je jedna z najdôležitejších aplikácií, ktoré sa dajú zapisovať a veľmi znižuje náklady podnikateľov. Namiesto toho, aby ste si kupovali drahé softvéry ako SAP alebo Pohodu za stovky až tisíce Eur, si kúpite jeden Bunkeroid a ustriehnete s ním nielen riadenie výroby, ale aj sledovanie tovaru po celom svete. Má to vyložene ekonomický dopad. Keď ovládate technológiu, šetríte vlastné zdroje. Keď ju neovládate, tak ste odkázaní na staré centralizované spôsoby záznamov a evidencie, ktoré musíte platiť. V čase krízy, je toto signifikantná výhoda. Kto zníži náklady, prežije a kto ich nezníži, bude musieť, bohužiaľ, skôr či neskôr z trhu odísť. Ak teda Bitcoin ovládate, vie byť naozaj veľmi dobrým pomocníkom.
Je veľa ľudí, ktorí sa živia prevádzkovaním operácií na burzách, čo má ďalekosiahle dopady v oblasti AML/KYC. V podstate vás štát začal sledovať. Ste takmer zločinec len pre to, že pôsobíte na AML/KYC burze. Toto technologické hľadisko sa zanedbáva napriek tomu, že naši štátni úradníci považujú Bitcoin za peniaze. Nie sú to peniaze, je to technológia. Ten, kto ovláda technológiu, bude mať vždy technologický náskok. Či sa to nejakému úradníkovi páči alebo nepáči, ja hovorím, že sa stále treba vzdelávať, učiť sa a nájsť aplikáciu pre svoje konkrétne použitie. Bitcoin je tak variabilný, že takmer každému podnikateľovi umožní niečo z neho použiť vo svoj prospech. Ak to teda dokáže, pretože je na to potrebné vzdelávanie, ktoré je zanedbané.
Ak sa do nich podnikateľ rozhodne investovať, akú veľkú investičnú a edukačnú injekciu môže očakávať?
Andrej: Ak chce niekto aplikovať tieto vedomosti, primárna investícia je do vzdelania. Bez toho urobí laik veľa chýb, pretože internet je preplnený informáciami, ktoré smerujú užívateľa zlou cestou. Laik veľmi ťažko rozlíši „fake“ informáciu a pravdivú informáciu. Odporúčal by som kurzy BC, ktorých je pomerne veľa v Bratislave, my robíme demistifikátor v Považskej Bystrici, Košiciach sú skupiny ľudí, ktorí vedia poskytnúť dobré technologické rady a nedávno vznikla nová skupina v Leviciach. V Českej republike je tá infraštruktúra trošku viac rozvinutá.
Čo sa týka samotných fyzických produktov, jednoduchý trezor stojí okolo 50 – 60 Eur. Ak chcete robiť sofistikovanejšie veci, tak Bunkeroid stojí 100 – 130 Eur. Finančné investície sú naozaj minimálne. Masívne investície musí človek vložiť do vzdelávania ale to sa skôr bavíme o časových investíciách. Priemernému človeku trvá pochopiť BC po dobrom zaškolení približne mesiac. Ak je to podnikateľ, ktorý má zámer ho nejako využiť, potrvá to zhruba polroka, aby si k tomu našiel cestu a samotná implementácia trvá ďalší polrok. Čiže, ak má podnikateľ vymyslený spôsob, ako chce BC použiť, môže ho do roka nasadiť. Jednoduchšie prípady sú okamžite nesaditeľné. Edukácia im musí predbiehať, aby používateľ vedel čo robí, ako to robí a prečo to robí. To je celé gro – vzdelávanie.
V ktorých sektoroch je uplatnenie týchto technológií najživotaschopnejšie?
Matej: Myslím si, že edukácia je nutná všade. V dnešnej dobre jednoducho človeku nestačí to, čo sa naučil na univerzite alebo počas toho, ako chodil do školy. Každý sa musí vzdelávať celý život, je to nevyhnutné. Technológie teraz prúdia takou rýchlosťou, že na to, aby človek prežil, sa musí vzdelávať. Firmy vedia, že musia svojich zamestnancov vzdelávať. Samotní manažéri musia získavať nové informácie preto, aby prežili. Vzdelanie je základ všetkého. Ide o to, aby prebiehalo čo najefektívnejšie. Pri 3D tlači nie je samotná technológia ako pri BC – sú nutné aj nejaké investície na nákup strojov. Samozrejme, dá sa začať so stojmi, ktoré stoja 100 Eur ale tie najdrahšie priemyselné stroje môžu stáť aj niekoľko miliónov Eur. Investícia je veľmi variabilná a skôr si myslím, že samotné podnikanie nie je ani tak o investícií do technológii, ale o nápade a jeho exekúcii.
BC, 3D tlač a IoT sú najviac potentné technológie pri prechode na cirkulárnu ekonomiku alebo obehové hospodárstvo. Prečo?
Matej: 3D tlač je v porovnaní s obrábaním ekologická technológia, pretože sa spotrebováva iba toľko materiálu, koľko je potrebné na vytvorenie objektu. Surový materiál sa spojí iba do takej miery, do akej siaha objem daného objektu a zvyšok sa môže znova použiť. Ďalšou výhodou je, že plasty sa dajú väčšinou opätovne recyklovať, čiže sa môžu znova rozdrviť a použiť na 3D tlačový materiál. Samozrejme, nie je to možné donekonečna, pretože tie plasty sa určitým spôsobom kontaminujú a keď sa roztavia, tak ich vlastnosti degradujú. Materiál si môže zažiť päť cyklov, pokiaľ sa stane nepoužiteľným. Napriek tomu sa stále dá použiť v iných, možno pre výrobu nie takých presných objektov alebo produktov – stále sa dá využiť ako materiál. Takým príkladom je okrem plastov aj kovový odpad, ktorý sa rozdrví na prach a dá sa využiť na 3D tlač kovových dielov. Venuje sa tomu zaujímavý startup, ktorý vznikol minulý rok v americkej Kalifornii. Celkom ma zaujalo, že vedia kov roztriediť, očistiť, nejakým spôsobom spracovať a rozdrviť na prach, ktorý sa dá použiť pri 3D tlači. To je jedna výhoda a druhou je, že sa ho vyrába len toľko, koľko je nutné.
Andrej: Táto otázka sa preberá pomerne často s tým, že BC je vytýkaná nadmerná spotreba elektrickej energie. Je to veľmi diskutabilné, pretože tak ako celá environmentálna problematika, sa to nedá vytrhnúť z kontextu. Pravda je taká, že Bitcoin, respektíve tá technológia jeho ťaženia, spotrebúva energiu, ktorú nikto iný nedokáže spotrebovať. Takmer 70% výkonu ťaženia je v Číne. Sú dislokovaní v odľahlej oblasti pri obrovských vodných elektrárňach, ktoré dala postaviť Komunistická strana Číny. Zabudla však, že energetické straty na dovoze energie do civilizácie sú obrovské. Mineri ju dokážu spotrebovať priamo na mieste pri hydroelektrárni, čím vracajú vláde investície, o ktoré by prišli. Je veľmi ťažké povedať, že je to stratová energia, ktorá ide v podstate len tak do vzduchu vo forme tepla ale tých perspektív je samozrejme viac.
Bitcoin ako nezávislá technológia musí byť ekologicky výhodná. To znamená, že akákoľvek spotreba energie a jej plytvanie sa musí minerom vrátiť. Ak sa nevráti, tak okamžite krachujú, idú do likvidácie a minering farmy sú zrušené. Problém je, že štát, respektíve nejaké organizácie, vytvárajú ochrannú ruku nad niektorými segmentami podnikania a tie sa potom správajú neefektívne. Bitcoin tento problém nemá, je mimoriadne efektívny. Ten, kto nedokáže vyťažiť Bitcoin za primerané náklady, ktoré umožňujú jeho ekonomický zmysel, bude zlikvidovaný. Je dlhodobo neudržateľný a nikto nad ním nemôže držať ochrannú ruku a už vôbec nie vláda. Zaťaženie životného prostredia funguje aj ako selektívna ruka trhu práve nad tými bitcionovými minermi, ktorí sa snažia ťažiť a jednoducho ich likviduje.
Autor: Nareeta Martin Autor: Ines Álvarez Fdez
Je BC vhodná technológia na prinesenie transparentnosti do dodávateľských reťazcov a zabezpečenie toho, že materiály nepochádzajú z primárnej ťažby ale z recyklovaných surovín a že nedochádza k vykorisťovaniu v tretích krajinách?
Andrej: V tomto prípade nemám vôbec žiadne pochybnosti. Akákoľvek výpočtová technológia client server je falšovateľná. Čokoľvek, čo do tej databázy dáte, bude databáza považovať za obyčajnú informáciu, či už je pravdivá alebo nepravdivá. Musíte ju vyhodnotiť vy ako človek. V BC je informácia nezmeniteľná, čo znamená, že ktokoľvek ju môže opakovane overiť. Client server riešenia to neumožňujú, takže áno. Ak dokážete efektívne preniesť nejakým spôsobom kompletný výrobný reťazec na BC, dokáže vám problém definitívne odstrániť. Otázka znie, ako zadefinujete ten reťazec, ktorý chcete sledovať. Samotné sledovanie týchto procesov, aj environmentálnych, dokáže BC úplne bez problémov zabezpečiť a hlavne kontrolovať. Táto technológia je úplne zadarmo a je k dispozícii v podstate už dnes. Treba urobiť len definíciu toho, čo idete sledovať.
Vidíte potenciál 3D tlače aj v aplikácii nejakých biomateriáloch prípadne 3D tlači skla?
Matej: Samozrejme je to segment, ktorý sa rýchlo rozvíja. Firmy, ktoré vyrábajú materiál pre 3D tlač, ale aj všetky tieto plastárske firmy, sa snažia prísť s nejakým plastom, ktorý je biodegradovateľný a zároveň si ponecháva nejaké mechanické vlastnosti. Nesmie sa rozpadnúť, ak ho polejete vodou, musí niečo vydržať. Na druhej strane, ak sa dostane do prírody, kde na neho pôsobia poveternostné podmienky očakáva sa, že sa odbúra úplne na nejaký uhlík tak, aby v prírode nebol ďalších 1000 rokov. Plasty sú asi najväčší problém. Mňa zaujalo napríklad využitie oleja, ktorý sa využíva pri príprave jedla v McDonalde. Tento použitý olej sa snažia prerobiť na fotopolymerickú živicu, čiže na 3D tlačený materiál. Je to jedna z technológií využívajúca svetlo, ktoré vytvrdzuje živicu a vytvára tým objekty. Zaujalo ma, že je to strašné kvantum odpadu, ktorý sa určite dá nejakým spôsobom spracovať. Ak by sa dal využiť na 3D tlač, fascinovalo by ma, že by vedeli takýto olej premeniť na stavebný materiál. Ako som spomínal, aj recyklácia kovov je zaujímavá.
Vnímate príležitosť na prepájanie BC s 3D tlačou, prípadne inými technológiami? Prípadne potenciál na posilnenie ich efektu a pozitívneho dopadu?
Matej: Všetko je možné nejakým spôsobom prepájať. Tak, ako je to u ľudí, že ak ich spájate, zvyšujete hodnotu ich práce. Rovnako je to s prepájaním technológií – môže to zvýšiť ich efektivitu alebo potenciál. Pri 3D tlači a technológii BC by sa to dalo využiť pri dodávateľskom reťazci. Mňa by najviac zaujímalo vidieť reťazec výrobku alebo produktu od surového materiálu až po zákazníka.
Andrej: Ani jedná technológia nemá sama o sebe nejaký význam. Keď máte vynájdené kladivo, je nanič, pokiaľ nenájdete klinec, ktorý ním zatlčiete. Rovnako aj BC nemá sám o sebe zmysel, pretože je v podstate len číslom, ktoré existuje na nejakej číselnej osi. Číslo môže implikovať akúkoľvek informáciu. BC nemá zmyslel, pokiaľ ho nedokážete nalinkovať na nejakú funkcionalitu, vlastnosť či tovar. Dnes sa žiaľbohu 99% operácii tvorí na finančnom trhu, čiže tá informácia toho samotného čísla na číselnej osi sa prelinkovala k nejakej finančnej vlastnosti. Je to úplná degradácia možnosti využitia BC.
Čo sa týka 3D tlače, sledovanie dodávateľského reťazca, či je ten materiál degradovateľný alebo odbúrateľný, by malo na starosti hierarchický rozpad informácii od dodávateľa. Ako používatelia materiálu by sme si to mali vedieť overiť. Rovnako výrobky, ktoré robíme na 3D tlačiarni, robíme aj na CMC strojoch. Zákazníci by si mali vedieť overiť, že sme to naozaj urobili my. K tomu sme vyvinuli technológiu „NoDataStored“, ktorú máme aplikovanú na Bunkeroide. Sledujeme materiálový tok – dodávateľov materiálu na strane vstupu a zákazníkov na strane výstupu. Kontrolujeme kvalitu materiálov a sami vieme, čo predávame a vždy to vieme zákazníkovi preukázať nejakým certifikátom materiálu. Principiálne sme v blockchaine spojili všetok tento logistický reťazec.
Dajú sa tieto technológie spojiť s kreativitou?
Matej: Kreatívni ľudia sa podľa mňa prirodzene zaujímajú o nové možnosti, technológie a všetko čo je nové. Hľadajú nové riešenia. Kreativita a vzdelávanie je súčasťou pokroku. Tak, ako sa ľudia vzdelávajú, je v pokroku a technológiách nutné využívať kreativitu, nájsť nové riešenia a pozrieť sa na veci inak. Kreatívni nemusia byť iba umelci a dizajnéri ale kreatívny môže byť ktokoľvek – aj úradník, ak nájde nové riešenie, ktoré pomôže zefektívniť systém. Kreativita teda nie je len doménou umelcov ako si to väčšina ľudí myslí. Kreatívnych ľudí vyžadujú aj malé aj veľké firmy a jednoducho je to len o tom, že takých ľudí treba podporovať a dať im dôveru. Je to o tom, že netreba kreatívnych ľudí zatlačiť do úzadia ale dať im priestor na nové možnosti a kreatívne riešenia. Myslím si, že potenciál 3D tlače nie je naplno využitý a kreatívni ľudia to vedia objaviť – môžu nájsť prepojenie iných technológii. Aj to je kreativita, nájsť spojitosť medzi rôznymi inými technológiami a priniesť nové riešenie.
Andrej: Tak ako Matej hovoril, je to interdisciplinárna záležitosť. Kreativita sa veľmi ťažko preukazuje, ak nemáte vzdelanie. Nevzdelaná masa ľudí má strašne malé možnosti niečo kreatívne vymýšľať, pretože nemá z čoho. Ak chcete byť kreatívny, musíte mať veľmi široké základné vzdelanie. Nemusíte ísť s tým vzdelaním do nejakej extrémnej hĺbky ale musíte mať aspoň nejaké základné povedomie. Pretože ak narazíte v procese na nejakú kreatívnu myšlienku, dokáže si tú konkrétnu oblasť naštudovať. Kreatívny človek je ten, ktorý zoberie oblasti rôznych typov vzdelania, pospája informácie a vytvorí nejaký produkt, ktorý je užitočný pre široké masy ľudí. Toto je kreativita, ktorá ženie ľudstvo vpred. Vzdelanie a kreativita sú misky jednej váhy a musia byť v rovnováhe. Pokiaľ máte určitú úroveň vzdelania a k tomu primeranú kreativitu, dokážete to nakombinovať. Fantázia a kreativita sú teda doslova a do písmena životne nevyhnutné v dnešnej dobe. Bez toho sa neurobí už nič.
Séria šiestich podcastov Creativity4Circularity je súčasťou projektu COCO4CCI, ktorý prepája pokrokové spoločnosti s kultúrnym a kreatívnym priemyslom za účelom nadviazania menej tradičných foriem spoluprác. Pripravila ich Slovak Business Agency. Ak si chceš tento článok vypočuť vo forme podcastu, nájdeš ho na nasledujúcej platforme:
Projekt je financovaný z grantovej schémy Interreg CENTRAL EUROPE.