Andrea Orság je spoluzakladateľka MissionC, spoločnosti zameranej na strategické poradenstvo so sídlom v Amsterdame, ktorej cieľom je urýchliť prechod na obehové hospodárstvo v globálnom meradle. Je konzultantka s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti rizikového manažmentu, stratégií a riadenia zmien. Pravidelne vystupuje ako moderátorka, facilitátorka a rečníčka v oblastiach súvisiacich s cirkulárnou ekonomikou a udržateľnosťou. Rozprávali sme sa s ňou o circulárnej ekonomike.
Podľa prieskumu Univerzity Mateja Bela až 36,8% opýtaných Slovákov a Sloveniek nikdy o nepočulo o cirkulárnej ekonomike. Mohli by ste nám v krátkosti povedať, aké sú jej základné princípy?
Ja osobne vnímam cirkulárnu ekonomiku ako koncept, ktorý by mal byť integrovanou súčasťou udržateľného rozvoja, či sa už bavíme o krajine alebo o konkrétnej firme. Ide o nový systém fungovania ekonomiky, kde sa pozeráme nielen na finančný prínos, ale zároveň berieme do úvahy aj dopad na životné prostredie a celkovo aj na spoločnosť. Samozrejme, cirkulárna ekonomika je z praktického hľadiska založená na istých biznisových modeloch. Zároveň je založená aj na pár princípoch, kde sa snažíme obmedziť vytváranie odpadu a obmedziť znečisťovanie prostredia. Snažíme sa udržať to, čo už máme v obehu, či už ide o produkty alebo služby, čo najviac a najdlhšie, aby sme z nich vyťažili čo najväčšiu hodnotu. Zároveň sa v ideálnom svete snažíme o obnovenie prírodných systémov.
Čo myslíte pod pojmom obnovenie prírodných systémov?
Obnovenie prírodných systémov v jednoduchosti znamená, že sa snažíme dať naspäť do prírody viac, ako z nej berieme. V súčasnosti fungujeme na princípe, že veľmi veľa nerastných surovín ťažíme a zároveň znečisťujeme našu planétu. Celá tá regenerácia alebo obnovenie prírodných systémov je založená na tom, že našou činnosťou dokážeme vytvoriť ešte lepšie podmienky, aby naša planéta a prírodné systémy vedeli fungovať.
Dlhodobo pôsobíte v Holandsku. Aký je váš príbeh a ako ste sa dostali k cirkulárnej ekonomike?
Od roku 2009 som pracovala pre rôzne spoločnosti v oblasti rizikového manažmentu, riadenia a nastavovania stratégií. Táto práca ma vždy naplňovala a fascinovala, avšak už v tom období som sa začala zaujímať o životné prostredie. Najskôr ako členka Greenpeace, kde som sa zaujímala o to, čo sa deje na našej planéte. Samozrejme, nedalo sa nevšimnúť si všetky tie negatívne dopady na prírodu, ktoré spôsobovali isté firmy, predovšetkým ropné spoločnosti. Začala som sa zamýšľať, ako tie firmy, pre ktoré pracujem ako konzultantka, vplývajú na životné prostredie. Od roku 2014 mi začalo byť jasné, že nechcem pracovať len preto, aby to firmám prinášalo finančné pozitíva. Chcela som pracovať pre spoločnosti, pre firmy a organizácie, ktoré sa zaujímajú o to, aký majú dopad na životné prostredie a spoločnosť.
Môj prechod na dlhodobo udržateľný rozvoj a projekty súvisiace s cirkulárnou ekonomikou začal teda v roku 2014, keď som sa dostala k písaniu reportov o klimatických zmenách v rámci konzultingovej spoločnosti, pre ktorú som robila. Bolo to v spolupráci s neziskovou organizáciou CDP, ktorá sídli v Londýne. Sústredili sme sa na oblasť Belgicka, Holandska, Luxemburska a Francúzska. Pozerali sme sa, aké stratégie majú rôzne spoločnosti pôsobiace na burze a s ktorých akciami sa dá obchodovať. Pozerali sme sa napríklad, koľko investujú do toho, aby znížili svoju uhlíkovú stopu. K tomu sa pridali ďalšie rôzne projekty, pri ktorých mi začalo byť jasné, že v ideálnych podmienkach je možné vytvárať zisk a zároveň mať aj pozitívny vplyv na životné prostredie a spoločnosť.
Autor: Tyler Casey 
Autor: Gary Chan
Ako je to s „Corporate Social Responsibility“ alebo spoločenskou zodpovednosťou? Je cirkulárna ekonomika jej súčasťou alebo sú to dva odlišné prístupy?
Vo firme, v ktorej som pracovala ako konzultantka, to bolo prepojené. Naša manažérka pre Corporate Social Responsibility (CSR) mala na starosti projekty, ktoré sa týkali aj životného prostredia aj pozitívneho vplyvu na spoločnosť. Viem si však predstaviť, že je to niečo, čo záleží od nastavenia každej firmy. Napríklad veľa firiem vytvorí pozíciu CSR manažéra a takisto aj manažéra pre udržateľný rozvoj. Je to osoba, ktorá sedí oddelene od ostatných zamestnancov a sústredí sa na malé projekty typu: „Ideme vysadiť stromy.“ Myslím si, že keď sa bavíme o udržateľnom rozvoji a cirkulárnej ekonomike ako o strategickom nástroji, tak by nemalo ísť o to vytvoriť stratégiu, ktorá bude udržateľná. Naozaj by to malo byť niečo, čo je koreňom a základom celkovej stratégie podniku. Musí to byť v srdci podniku, musí to byť pre nich dôležité. Nesmie to byť len niečo, čo im zabezpečí naplnenie cieľov v reporte.
Cirkulárna ekonomika je založená na istých biznisových modeloch. Aké sú najčastejšie?
Spomeniem pár biznisových modelov, ktoré môžeme považovať za cirkulárne, pretože spĺňajú isté podmienky. Dizajn, čiže dizajnovanie produktov tak, aby sa dali jednoducho opraviť a boli modulárne. To znamená, že ak sa istá súčiastka alebo časť produktu pokazí, vieme ju jednoducho nahradiť. Alebo keď príde nejaké technologické zlepšenie alebo inovácia, tak namiesto toho, aby sme museli celý produkt vyhodiť a kúpiť si nový, ho vylepšíme. Ďalším veľmi dôležitým biznis modelom je mať prístup k službám namiesto toho, aby sme museli niečo vlastniť. Pekne to vidieť napríklad v módnom priemysle, kde namiesto toho, aby sme si museli kupovať neustále nové šatstvo do nášho šatníka, máme možnosť si niečo prenajať. Netýka sa to len módy ale aj iných odvetví. Ďalším dôležitým modelom je používanie zdrojov. Nemyslím zdroje typu elektrika – či používame elektrinu na báze veternej energie alebo solárnej energie – ale aj to, aké máme vstupné materiály. Používame niečo, čo je úplne nové, kvôli čomu sa musia ťažiť nové zdroje alebo vieme využiť niečo, čo by možno bolo pre niekoho iného odpad? Vyzdvihla by som tieto tri ale je ich naozaj veľa.
Autor: Holland Circular Hotspo 
Autor: Circle Economy
Holandsko je krajina, ktorá sa považuje za pioniera v oblasti aplikovania cirkulárnych princípov v praxi. Prečo to u nich funguje lepšie ako vo zvyšku sveta?
Myslím si, že je to kombinácia niekoľkých faktorov. Holanďania žijú v blízkosti vody. Voda je velikánsky prírodný živel, ktorý prináša veľa pozitív, ale keď nie je zvládnutý správne, predstavuje velikánsku hrozbu pre celé obyvateľstvo. Nájsť spôsob, ako narábať s vodou ako s prírodným zdrojom, bolo pre Holanďanov veľmi prirodzené. Napriek tomu, že majú okolo 17 miliónov obyvateľov, je to relatívne malá krajina, porovnateľná so Slovenskom. Nie je tu veľa priestoru a prírodných zdrojov, preto majú väčšiu motiváciu zamyslieť sa, ako čo najefektívnejšie narábať s týmito prírodnými zdrojmi. Okrem tohto krajina vníma túto tému ako veľmi dôležitú a zaviazala sa istým cieľom. Holandsko si dalo za cieľ stať sa 100% cirkulárnym do roku 2050 a do roku 2030 50% cirkulárnym.
Na začiatku tohto roka vydala Circle Economy nový Global Circularity Gap Report, ktorý hovorí o tom, že vo všeobecnosti je svet cirkulárny len na 8,6%. Samozrejme, bavíme sa o priemere. Avšak Holandsko sa hýbe približne okolo čísla 25%, čo je dobrá správa a krásny dôkaz toho, že to berú naozaj vážne. Okrem toho inovácie sú niečo, čo je tu prirodzené. Je to krajina, kde funguje neskutočné množstvo startupov, nových firiem, ktoré sú tu preto, aby ľudia mohli vymýšľať, skúšať nové biznis modely, aplikovať a zlepšovať ich. Máme tu neskutočné množstvo inštitúcií a organizácií, ktoré robia všetko preto, aby sa všetky tie skúsenosti a poznatky dostali aj mimo Holandska. Spomeniem Holland Circular Hotspot, ktorý svojimi aktivitami pomáha Slovensku stať sa viac cirkulárnym. Circle Economy je nezisková organizácia, ktorá prináša úžasné publikácie, vďaka ktorým sa môžu všetci dozvedieť oveľa viac o cirkulárnej ekonomike. Okrem toho je tu PACE, platforma pre cirkulárnu ekonomiku, ktorej členovia sú ministerstvá zastupujúce krajiny z celého sveta vrátane Japonska, Nemecka alebo o veľké firmy ako Philips, Apple, Veolia a Coca Cola.
Je to neporovnateľné so Slovenskom, ktoré je v indexe inovácií takmer na samotnom konci. Nehrozí celému svetu globálny kolaps?
Áno, žiaľ, o cirkulárnej ekonomike sa môžeme baviť ako o niečom, čo by bolo skvelé do budúcnosti ale je to absolútne nevyhnutné. Ak sa pozrieme na Parížsku dohodu z roku 2015, Ciele udržateľného rozvoja, Európsku zelenú dohodu, tak momentálne musíme spraviť niečo pre zníženie uhlíkovej stopy a množstva emisií, ktoré produkujeme preto, že ťažíme veľmi veľa nerastných surovín. Vyrábame veľmi veľa produktov, ktoré však vyhodíme bez toho, aby sme sa pozreli, koľko surovín sa v nich nachádza a koľko z nich vieme znovu využiť.
Máte nejaký sektor ekonomiky alebo tému, ktorá vám je blízka a na ktorú sa zameriavate vo svojej práci?
Začala by som tým, že som niekto, kto má skúsenosti z rizikového manažmentu a nastavenia stratégií. Táto téma je tá, ktorá ma fascinuje. V konečnom dôsledku verím, že celý udržateľný rozvoj, cirkulárna ekonomika a nastavenie biznis modelov firmy začínajú nastavením stratégie. Ako sa spája stratégia s rizikovým manažmentom? Práve rizikový manažment je dokonalý nástroj, ktorý nám vie pomôcť prísť na to, kam touto stratégiou smerujeme, čo nás čaká, nastaviť si ciele a ako sa vieme lepšie pripraviť. Je pre mňa preto dôležité pozerať sa na cirkulárnu ekonomiku aj na dosahovanie Cieľov udržateľného rozvoja strategicky. Musíme vedieť prečo a aj ako sa tam dostaneme. Vieme tak zistiť príležitosti, riziká, ktoré nám hrozia a ako im vieme predísť, aby to v konečnom dôsledku fungovalo v náš prospech. Vidím sa ako niekto, kto pomáha spoločnostiam pozrieť sa na ich aktuálnu situáciu a budúcnosť tak, aby boli v konečnom dôsledku prospešné pre životné prostredie a spoločnosť a zároveň zostali hodnotným podnikom a zabezpečovali, čo potrebujú.
Stratégie by mali obsahovať nielen kvalitatívne, ale aj kvantitatívne ciele, ktoré nás k cieľu dostanú. Akú úlohu zohrávajú dáta v cirkulárnej ekonomike?
Dáta zohrávajú veľmi veľkú a dôležitú úlohu, pretože musíme vedieť merať, čo dosahujeme. Jednoducho, ak nemáme žiadne dáta, tak nevieme zistiť, ako sa hýbeme, či sme na správnej ceste a nepotrebujeme niečo zmeniť. Začína to pri prvotnom vyhodnotení situácie, v ktorej sa nachádzame – keď si nastavujeme, koľko odpadu, nerastných surovín, množstva vody či produktov potrebujeme. Je to jednoducho základ, od ktorého sa potom vieme odpichnúť a zamyslieť sa nad tým, čo chceme zmeniť, akým spôsobom a za akú dobu. Práve dáta nám pomáhajú monitorovať, či sa nám to darí robiť úspešne.
Vaša firma pomáha biznisom pretaviť do reality výhody cirkulárnej ekonomiky a overiť si životaschopnosť ich podnikania. Aký recept by ste odporúčali firmám, aby dopomohli k cirkulárnejšiemu svetu a zároveň z toho profitovali?
Naozaj by som odporúčala začať analýzou súčasného stavu. Kde sa momentálne ako firma nachádzame? Aké dáta máme k dispozícii? Aké dáta nám chýbajú? Možno nemeriame všetko a takto vieme zistiť, aké dáta si potrebujeme začať pýtať od našich dodávateľov. Ak nie sú k dispozícii, ako s nimi vieme spolupracovať a pomôcť im, aby sme tieto dáta k dispozícii mali? Potom sa vieme pozrieť na to, čo vieme zmeniť. Možno sú isté oblasti, kde to pôjde rýchlejšie a bude to pre nás jednoduchšie, ale keď nemáme dáta, tak ani nevieme, že niečo meniť potrebujeme a musíme. Nakoľko sa bavíme o firmách, ktoré chcú byť ziskové, v tomto procese si vieme krásne zmapovať v podobe dát, na čom môžeme ušetriť peniaze. Vieme možno začať využívať zdroje, ktoré sme doteraz považovali za odpad. Môže to byť dokonca aj nový zdroj príjmov, ak vieme znovu opraviť produkt. Vieme nastaviť biznis model tak, aby my sme boli tí, ktorí vlastnia produkty. Z dlhodobého hľadiska si málo ľudí uvedomuje, že firmy za odpad musia platiť, aby sa ho zbavili. Práve tým, že si spravíme analýzu súčasného stavu a pozrieme sa čo vieme zmeniť, vieme nastaviť procesy tak, aby nám vedeli v konečnom dôsledku prinášať zisk.
Myslíte si, že je všetko spojené iba s profitabilitou alebo sú aj firmy, ktoré to robia naozaj nezištne?
V niektorých prípadoch sa nebavíme o priamych ziskoch. Zaujímavý pozitívny dopad, keď sa firma rozhodne stať udržateľnejšou, môže byť aj zmena v tom, ako je vnímaná na trhu. Podľa rôznych výskumov začína byť jasné, že veľa ľudí a špeciálne mladá generácia, má záujem pracovať pre firmy, ktoré majú ciele stať sa udržateľnými. Samozrejme sa potom nepozeráme na priamy zisk, vo forme zisku z predaja ale to, že zaujímavejší ľudia budú mať záujem pre túto firmu pracovať. Myslím si, že je veľmi dôležité si uvedomiť, že to nie je len o vytváraní zisku, ale aj o tom, či budem vedieť zabezpečiť fungovanie firmy v rámci nových regulácií, nariadení, či to bude zo strany štátu alebo Európskej komisie. Nikto nechce dostať veľké pokuty, ktoré veľmi negatívne ovplyvnia zisk. Firma by sa mala snažiť byť zaujímavá pre partnerov a hľadať ľudí, ktorí s ňou chcú spolupracovať. Napríklad, čo sa týka verejného obstarávania vieme, že do praxe prichádza zákon, ktorý stipuluje, že isté percento produktov a služieb musí spĺňať prísnejšie požiadavky a byť udržateľnejšie. Takže si nemyslím, že je to len o tom, aký je zisk z predaja ale tie benefity, ktoré má firma, ktorá sa rozhodne ísť udržateľnejším cirkulárnym smerom, sú naozaj veľké.
Akú úlohu zohrávajú podľa vás kreatívci v aplikovaní cirkulárnej ekonomiky do praxe tak, aby boli výrobky dlhotrvácnejšie, opätovne použiteľné, opraviteľné a recyklovateľné?
Myslím si, že ich úloha je naozaj obrovská. Sú totiž ten začiatočný článok, s ktorým sa začíname baviť o tom, ako ten produkt alebo služba budú vyzerať. Riešime s nimi, aké materiály sa použijú pri dizajnovaní a vytváraní daného produktu. Aké budú obalové materiály, ktoré použijeme? Ako sa bude dať tento produkt používať? Bude možné ho zdieľať s ďalšími ľuďmi alebo bude len pre osobnú potrebu? Práve tu je veľmi dôležité, aby sa dizajnér vedel zamyslieť, ako dizajnovať tak, aby bol zákazník spokojný ale zároveň, aby sme vedeli krásne využiť aj aplikáciu princípov cirkulárnej ekonomiky a vytvoriť niečo, čo neubližuje našej planéte.
Projekt CoCo4CCI prepája podniky a zástupcov kreatívneho priemyslu. Aký postup by ste odporučili kreatívcom, prípadne firmám, pri hľadaní riešení?
Myslím, že veľmi zaujímavá metodológia je tzv. design thinking, kde je stredobodom všetkého finálny zákazník. Môžeme sa na to pozrieť z viacerých hľadísk. Aké sú aktuálne benefity produktu? Prečo sa rozhodli pre tento? Čo bolo ich cieľom? Ako chceli spraviť život zákazníka jednoduchším a ako chceli spraviť jednoduchší život sebe? Je toto naozaj to, čo zákazník potrebuje? Naozaj im ide o to, aby práve tieto farby, práve tento kompozit bol použitý? Sú nejaké alternatívy?
Toto je výhoda medzinárodnej spolupráce, ktorá je veľmi dôležitá v posúvaní cirkulárnej ekonomiky na globálnu úroveň. Existuje veľa prípadových štúdii. Odporučila by som spraviť si prieskum, môžu začať online prieskumom. Potom sa spojiť s ďalšími firmami, ktoré nemusia byť nutne na Slovensku, môžu to byť firmy, ktoré fungujú v iných krajinách a pozrieť sa na to, čo robia a aké riešenia našli oni. Veľmi dôležitá bude komunikácia. Samozrejme, keď sa pozeráme na niekoho, kto má finančné vzdelanie a pozrieme sa na kreatívcov, každý rozmýšľa iným spôsobom, každý ma iné ciele a iný spôsob ako sa pozerá na svet. Bude veľmi dôležité nájsť metódu, ktorá bude vyhovovať obidvom stranám. Je to aj o tom, že obidve strany by mali chcieť vyriešiť tento problém a zblížiť sa, nájsť cestu ako spolu komunikovať a dôverovať si. Bude to veľmi dôležité nato, aby sa spolupráca dotiahla do úspešného konca.
Spomeniem jeden príklad, ktorý budú kreatívci riešiť v rámci nášho projektu. Máme spoločnosť, ktorá produkuje tony zvyškovej pravej a umelej kože ročne. Vyváža ich mimo Európy, kde sa ďalej spracúva, no uhlíková stopa je obrovská. Spoločnosť preto hľadá riešenie, ako tú kožu spracovať lokálne. Aké nastavenie mysle odporúčate kreatívcom, prípadne danej firme?
Dostávame sa tu k premosteniu na rôzne spolupráce – kto môže byť naším partnerom? Presne tu potrebujeme kreativitu v myslení „out of the box“, aby sme si vedeli predstaviť partnerov, ktorí nie sú klasickí. Jedna skupina ľudí môžu byť kreatívni, mladí, inovatívni módni dizajnéri, ktorí z toho vedia vytvoriť rôzne produkty. Napríklad v dnešnej dobre to začína byť móda, ktorá je veľmi individuálna a je práve trvalo udržateľná z dôvodu, že nepotrebuje nové nerastné zdroje a textílie, aby mohli niečo kreatívne a originálne vytvoriť. Nevytvárajú to mäsovo, ale vytárajú to veľmi individuálne. Práve tu si viem predstaviť zakomponovanie rôznych zvyškov materiálu do odevu a šatstva. Ďalší spôsob spolupráce sú napríklad obuvnícke firmy alebo firmy, ktoré sa venujú vytváraniu materiálov. Spomeniem NIKE, ktorá zbytky kože spracováva a vytvára z toho nový materiál, ktorý sa volá Flyleather. Ak začnú rozmýšľať mimo takého klasického spájania sa s partnermi, určite budú vedieť prísť na to, kto by to vedel lokálne zužitkovať a vytvoriť z toho jedinečné nádherné produkty, ktoré budú veľkou pridanou hodnotou pre budúcich majiteľov. Nakoľko sa bavíme o cirkulárnej ekonomike, možno produkty, ktoré budú môcť byť zdieľané viacerými rôznymi zákazníkmi.
Séria šiestich podcastov Creativity4Circularity je súčasťou projektu CoCo4CCI, ktorý prepája pokrokové spoločnosti s kultúrnym a kreatívnym priemyslom za účelom nadviazania menej tradičných foriem spoluprác. Pripravila ich Slovak Business Agency. Ak si chceš tento článok vypočuť vo forme podcastu, nájdeš ho na nasledujúcej platforme:
Projekt je financovaný z grantovej schémy Interreg CENTRAL EUROPE.