Fero Tóth je dizajnér zaoberajúci sa produktovým, nábytkovým a svetelným dizajnom. Je spoluzakladateľ startupu Biocultivator, ktorý dostal ocenenie Biomimicry Global Design Challenge, kde bol tento koncept vybraný spomedzi siedmich finalistov z celého sveta. Okrem toho získal cenu People’s Choice Award, bol vybraný ako finalista Startup Awards Slovakia v kategórii Art & Design a získal víťazstvo v projekte OpenMarker.
Podľa cirkulárnej ekonomiky je dizajn kľúčom k výrobkom, ktoré sú dlhotrvácne, opätovne použiteľné, opraviteľné a recyklovateľné. Rovnako tvrdí, že vo fáze dizajnu vieme z 80 % ovplyvniť budúci dopad výrobkov na životné prostredie. Vnímate aj vy silu dizajnu v prechode na cirkulárnu ekonomiku?
Neviem úplne potvrdiť tých 80%, ale ak beriem, že dizajn nie je len vizuál produktu, ale je to aj stratégia, zámer a to, na čo to má slúžiť, tak s tým určite súhlasím. Ak hovoríme o prechode na cirkulárnu ekonomiku, tak ten prechod môže vyžadovať celkový redizajn produktov a použitie nových materiálov a technológií. V takom prípade si myslím, že je kľúčový. Dizajn je síce podstatný, ale nie je to všetko. Čiže ak nedôjde k exekúcii a realizácii, tak z investície do budúcna sa môžu veľmi ľahko stať náklady navyše a to je problém.
Je teda kľúčová exekúcia?
Bez dizajnu sa to nedá, takže je kľúčový, ale je to zbytočne minutá energia, ak nemá realizáciu a exekúciu. Na oboch stranách sa vytvorí skúsenosť, kde si firma povie, že to bolo zbytočné a dizajnér si povie, že to bolo náročné, keďže to nemá žiadny reálny dopad. Čo mi príde ako zlyhanie, tak je to hlavne v tej exekúcii. Ja sa snažím odhadnúť už na začiatku, či má firma alebo klient schopnosť dodať vlastnú ambíciu.
Čo pre vás znamená cirkulárny dizajn? Aké aspekty zahŕňa a čo si pod tým máme predstaviť?
Pre mňa je to kreatívny proces, ktorý zohľadňuje životnosť produktu a jeho cyklus, kým sa z neho stane odpad. Predstavme si krabicu na vrchu imaginárnych schodov. Prvotný účel krabice bol, že bola použitá na donášku. Môžem ju však znova využiť, napríklad ako domček pre mačku, ktorá ju roztrhá. Potom ide krabica na recykláciu a môže sa použiť na výrobu druhotného balenia, kompostu a podobne, až pokiaľ neskončí jej životnosť. Toto je pre mňa cirkulárny dizajn. Takým príkladom je aj mobil, ktorý sa dá servisovať, odpad z dreva, ktorý sa použije na brikety alebo taška, ktorá sa dá použiť veľakrát a následne sa recykluje. Z branže je to nábytok, ktorý vám vydrží alebo sa vymení jeho pokazená časť.
Dizajnér ako realizátor predstáv svojho klienta dokáže ovplyvniť to, ako bude finálny výrobok vyzerať. Dávajú vám klienti voľnú ruku aj vo výbere vhodných materiálov, prípadne iných aspektov, ktoré ovplyvnia životnosť výrobku?
Sú dva scenáre. Prvým je, že samotný klient vlastní nejakú technológiu a už pracuje s poznanými materiálmi – dizajn sa vtedy prispôsobuje jeho možnostiam. Vždy sa snažím navrhnúť produkty tak, aby boli opraviteľné a zbytočne nemrhali zdrojmi. Druhým je, ak klient nevlastní technológie, ale vlastní produkt. V tom prípade mám väčšiu voľnosť vo výbere materiálov a technológií. V takom scenári je dôležité nájsť subdodávateľa. Jednoduchší scenár z pohľadu dizajnérskej práce je ten, keď klient už vlastní nejakú technológiu a vyžaduje to aj menej investícií. Ak hovoríme o cirkulárnom dizajne, tak sa niekedy stane, že potrebujem vymeniť materiál a tým pádom aj technológiu.
Kam sa podľa vás posúva dizajn na Slovensku? Navrhujeme udržateľnejšie výrobky?
Na Slovensku máme šikovných ľudí, dizajnérov a firmy. Vnímam ale, že majú väčší úspech v zahraničí. Povedal by som, že dizajn zo Slovenska sa posúva do zahraničia. Samozrejme, tu máme stále viac SMART zodpovedných firiem, určite sa to zlepšuje. Súvisí to aj so vzdelaním – niežeby ľudia hľadali vzdelanie inde, ale možno my nemáme také vzdelanie, vďaka ktorému hovoríme o zodpovednosti k životnému prostrediu. Nevychovávame generácie, ktorým na tom záleží. Myslím si, že toto je v zahraničí oveľa viac rozvinuté.
Aké materiály majú podľa vás budúcnosť? Ktoré technológie by mali dizajnéri poznať?
Myslím si, že materiály a technológie spolu úzko súvisia. Ak by som povedal, že na vzostupe sú 3D tlač a CNC technológia, tak určite aj materiály, ktoré sú s nimi spojené. Napríklad tie, ktoré sa dajú viacnásobne použiť a sú z obnoviteľných zdrojov. Zaujímavé sú aj materiály, ktoré dokážu kontrolovane rásť a majú viac funkcií, vedia sa opraviť alebo reagovať na prostredie. Existujú už rôzne materiály, ktoré sa opravujú. Výskum sa väčšinou robí na sklách alebo displejoch, ktoré sa zalejú. Pripomína mi to niečo ako mycelium (podhubie) – niečo, čo rastie samostatne, ale my mu ukážeme cestu, kam má ísť, a tým pádom mu dáme aj funkciu, ktorú má mať. Dizajnéri väčšinou fungujú na hranici sci-fi sveta a reality. Čiže kto iný, ak nie oni nájdu takúto aplikáciu.
V súčasnosti máme revolúciu 4.0, keď sa veci automatizujú a je tu Internet of Things. Kompozity sú problémom, pretože sa nedajú oddeliť, no práve oni majú kombináciu zaujímavých vlastností. Ak sú degradovateľné alebo odbúrateľné, je to dobré. Myslím si, že tieto materiály budú mať význam v budúcnosti, lebo z mechanického sveta sa presúvame do bionického či syntetického.
Nato, aby dizajnér navrhol produkt a pritom bral ohľad na to, akú stopu na životné prostredie zanechá, potrebuje obrovské množstvo dát a informácií. Ako sa v tom všetkom orientujete?
Ja to robím tak, že sa spojím s niekým, kto má v danej téme lepší prehľad. Potom si pospájam súvisiace informácie. Ako dizajnér nedokážem byť expert na všetko. Moja úloha je skôr nájsť správne prepojenia. Orientujem sa v tom tak, že si s klientom určíme priority, čo je pre neho najviac podstatné a čo najmenej. Takto môžeme efektívne vyriešiť aspoň jeden aspekt a ostatné sa môžu pridať podľa kapacít.
Na jednom projekte sme napríklad spolupracovali s vedcami, ktorí riešili biológiu a atmosféru v rôznych podmienkach. Bolo to veľmi zaujímavé, vždy sa nejakým spôsobom učím. Keď hovorím o iných ľuďoch, tak to môžu byť dodávatelia, ktorí oveľa lepšie chápu danú technológiu. Je to spojenie vedcov a expertov s praktickými skúsenosťami.
Na Slovensku chýba platforma pre všetky organizácie a ľudí, ktorí sa venujú ekoinováciam. Budujete si nejakú sieť kontaktov? Existuje nejaké združenie pre dizajnérov?
Na Slovensku nemáme žiadnu komoru dizajnérov. Funguje to skôr prirodzene. Ak má človek k niečomu blízko, tak sa zvyčajne spojí s odborníkmi – nedizajnérmi a vymenia si kontakty. Vie potom, komu sa má ozvať, keď potrebuje pomôcť, a vie, koho má osloviť, keď ide o výrobu napríklad foriem.
Stojíte za úspešným startupom Biocultivator, inovatívnym balkónovým skleníkom do mestského prostredia. Ako tento projekt vznikol a čo sa vám s ním podarilo dosiahnuť?
Som jeden zo spoluzakladateľov. Je to spoločná iniciatíva spolužiakov a učiteľov reagujúca na celosvetovú výzvu Biomimicry Global Design Chalange. Neskôr sme sa stali kolegami. Získali sme ocenenie v San Franciscu za najlepší dizajn v TOP 7 z celého sveta, čo nás motivovalo v tom pokračovať. Potom sme sa dostali do finále na Startup Awards. Máme za sebou rôzne výstavy, rozhovory a akcelerátory. Dnes však tento projekt nie je živý. To najdôležitejšie, čo sa nám s ním podarilo dosiahnuť, je to, čo nám ostalo doteraz. To, že máme skúsenosti s biomimikry procesom, vývojom a podnikaním. Prehĺbil sa náš vzťah k inovatívnym riešeniam s pozitívnym dopadom.
Napriek tomu, že išlo o dizajnovú výzvu, nešlo o to, ako návrh vyzerá, ale ako reaguje na danú výzvu. Projekt, ktorý vyhral hlavnú cenu, bol chytač hmyzu upletený zo slamy. Bolo vidno, že sme boli dobrý tím dizajnérov a nakoniec sme dostali ocenenie za dizajn. Takže si myslím, že v Európe aj na Slovensku máme veľmi šikovných dizajnérov a vedia to aj v zahraničí.
Čo všetko dokáže Biocultivator a čo na ňom ocenila porota?
Téma výzvy bola vyriešiť otázku jedla nejakým spôsobom, ktorý príroda rieši už sama. My sme prišli s nápadom, že by sme mali skleník, ktorý využíva mikroštruktúru tak, že sa na ňom kondenzuje voda. Tým pádom môže voda uzavrete cirkulovať v systéme. Do kompostu vložíte vložíte biologický odpad, v ktorom sa kalifornské červíky postarajú o to, aby bola pôda veľmi výživná a dážďovkový čaj pomáha zasiať rastliny. Bolo to univerzálne riešenie, ktoré dokáže samostatne existovať. To riešenie s vodou nie je zázrak, nemôže to fungovať donekonečna, ale určite ju v systéme udrží dlhšie.
Premostíme do sveta biomimikry. Čo si pod tým máme predstaviť? Ako sa tento koncept líši od cirkulárneho dizajnu? Existujú výrobky, ktoré boli inšpirované prírodou a používame ich denne?
Biomimikry je spojenie slov bio (život) a mimikry (imitácia, napodobenie). Je to kreatívny proces, ktorý rieši ľudské problémy tak, ako by to vyriešila alebo rieši príroda. Nemyslím len mechanicky a tvarovo, ale aj významovo. Znie to možno príliš abstraktne, ale predstavme si, že si sadne biológ za stôl dizajnéra. Napríklad krídlo motýľa má veľmi stálu farbu. Aj keď motýľ zomrie, tak tá farba stále drží a UV svetlo ju nevyťahá, takže nezbledne. Keď sa pozrieme na krídlo pod mikroskopom, zistíme, že ho netvorí nejaká chemická zlúčenina, ktorá vytvára modrú farbu, ale má mikroštruktúru, ktorá odráža spektrum, ktoré tvorí modrú farbu. Znamená to, že to je mechanické. Takáto farba je tým pádom stála, až pokiaľ sa neporuší mechanika. V bežnom živote je príkladom možno nejaké balenie, ktoré sa dá recyklovať a potom sa rozpadne, ale nie je to asi úplne bežné. Biomimikry z technickej stránky je napríklad nadzvukový vlak v Japonsku. Aby tam nedochádzalo k tresku, ktorý by rušil cestujúcich, tak sa inšpirovali zobákom rybárika, ktorý vráža do vody v nejakej rýchlosti.
Tento koncept súvisí s cirkulárnym dizajnom. Cirkulárny dizajn je o najdlhšom udržiavaní produktu. Biomimikry ide ešte trochu ďalej a snaží sa splniť 26 princípov života. Sú to princípy, ktoré spĺňa každý živočích a organizmus. Biomimikry sa snaží kreatívnym spôsobom vyriešiť a splniť čo najviac, ako sa dá. Zastrešuje aj cirkulárnu ekonomiku, ale berie si hlavne príklad z prírody. Inšpirovať sa tým, ako je niečo vyriešené v prírode, cirkulárna ekonomika robiť nemusí.
Čomu sa venujete v tejto dobe?
Ja beriem pandemické obmedzenia ako príležitosť zistiť to, čo funguje a čo nie. Samozrejme, niektorá práca mi príde zložitejšia, hlavne čo sa týka zabezpečenia výroby prototypov. Niektoré aktivity a stretnutia sa na druhej strane okresali iba na podstatné veci. Venujem sa produktovému dizajnu, dizajnu nábytku, konzultáciam, mentoringu, prednáškam, chystáme biomimikry workshop, testujem rôzne materiály ako spomínané mycelium. V podstate vždy vymyslím niečo, na čom môžeme pracovať, takže sa nenudím.
Veľmi ma tešila spolupráca s kolektívom. Mentorovali sme študentov a bolo to pre mňa veľmi hodnotné, pretože na Slovensku je problém s tým, že interdisciplinárna oblasť nie je až tak rozvinutá, ale už začína byť. Je super vidieť, ako si študenti, vedci, technológovia, marketéri sadnú dokopy a pracujú spolu.
Projekt CoCo4CCI prepája podniky a zástupcov kreatívneho priemyslu. Sedem firiem predstavilo zadania týkajúce sa cirkulárnej ekonomiky a teraz očakávajú od kreatívcov návrhy riešení. Zapojila sa napríklad spoločnosť, ktorá by chcela nájsť kreatívne nové riešenia pre staré pneumatiky. Ako by ste postupovali vy?
Ako prvé potrebujem spoznať problém. Sadnem s klientmi a zistím, aké sú očakávania a podmienky. Ďalším krokom je prieskum trhu, ktorý už väčšinou firma alebo klient má. Následne spolu vytvoríme špecifické zadanie, ktoré definuje problém, priority a ciele. Ja to nazývam „project source“ alebo „brief“. Až potom začínam pracovať na návrhoch. Za tým nasledujú testy, prototypy, hľadanie partnerov a subdodávateľov a spätné vyladenie a odovzdanie. To je môj proces. Výhoda je, že nech je reakcia trhu, užívateľov, verejnosti alebo životného prostredia akákoľvek, tak vieme určiť, v čom je problém. V opačnom prípade, ak je kreatívny proces len o pocitoch, že sa mi niečo páči a klientovi tiež, je to dôležitá súčasť, ale je to aj gambling. Môže to vypáliť, ale nemusí. Rozdiel je, že v prvom prípade vieme nájsť príčinu zlyhania a nemusíme opakovať nevedome tú istú chybu.
Iniciatívy na Slovensku určite sú, jednou je Biohackathon. Je to veľmi zaujímavá aktivita. Veľa sa z toho naučíte. My napríklad chystáme biomimikry workshop.
Séria šiestich podcastov Creativity4Circularity je súčasťou projektu CoCo4CCI, ktorý prepája pokrokové spoločnosti s kultúrnym a kreatívnym priemyslom za účelom nadviazania menej tradičných foriem spoluprác. Pripravila ich Slovak Business Agency. Ak si chceš tento článok vypočuť vo forme podcastu, nájdeš ho na nasledujúcej platforme:
Projekt je financovaný z grantovej schémy Interreg CENTRAL EUROPE.