Inovačný expert Ján Uriga nám v nasledujúcom rozhovore porozprával o kreativite a inováciách v kontexte prebiehajúcej krízy. Ako vieme prispôsobiť inovácie potrebám zákazníkov? Potrebujú firmy inovovať?
Ako sa správa téma inovácií v čase krízy a mimo nej?
Toto obdobie takpovediac extremizuje inovácie. Inými slovami, dáva inovácie do dvoch extrémnych pólov. Sú firmy, ktoré sa do toho pustia veľmi intenzívne a potom sú firmy, ktoré ich využívajú veľmi málo. Keď to zoberieme štatisticky, obdobie krízy núti každú jednu organizáciu zamyslieť sa nad tým, ako robiť veci inak a efektívnejšie. Takže inovácie sú momentálne jedna z top tém.
Prečo niektoré firmy zvýšia inovačné úsilie počas krízy a iné nie?
Kríza veľmi rýchlo mení spotrebiteľské správanie a zároveň mení aj priority tých, ktorí nakupujú a tých, ktorí predávajú. Tým, že sa niektoré veci stanú žiadúce a iné nežiadúce, začnú niektorým firmám tykať hodiny ich existencie. Firmy, ktoré sa do inovácií pustia s veľkou intenzitou sú tie, ktoré pochopili, že ich produkt alebo služba už na trhu nemajú svoje miesto. Bojujú teda o prežitie a svoju vlastnú budúcnosť. Potom sú firmy, ktoré nemusia robiť nič, pretože kríza nemá dopad na ich produkt. Ak sa pozrieme na štatistiky, tak zhruba nejakých 4 až 10% firiem prechádza touto krízou bez nejakého záchvevu. Nejakých 15% firiem v tomto čase dokonca rastie. Zvyšok firiem musí presviedčať klienta, aby si napriek zníženému príjmu kúpil produkt alebo službu, na ktoré bol zvyknutý.
Auto: Kai Pilger
Viete spomenúť nejaké inovácie firiem, ktoré vznikli počas pandemických mesiacov?
Oslovilo ma hneď niekoľko projektov. Prvým je projekt firmy Pygmalios, ktorý spustil tepelné mapy – jednoduché video senzory na princípe stereoskopických kamier. Ak ľudia chodia do verejných priestorov, na ktorých je vysoká možnosť nakazenia, táto inovácia pomáha prevádzkovateľovi identifikovať, koľko ľudí na danom mieste je. Vie mu dať jasný signál o tom, kde môže dôjsť k najväčšej koncentrácii ľudí. Je to veľmi efektívna a dobrá pomôcka, ktorá ochraňuje zdravie, prevádzkovateľa a zákazníkov. Druhou je firma LUMITEC, ktorá prišla s veľmi jednoduchým riešením. Vytvorili portál „Vybav z domu“, ktorý umožňuje ľuďom komunikovať s úradmi aj pri obmedzenom režime, a to efektívne, rýchlo, bez poplatkov a potrebných registrácií. Ďalším príkladom je, že taxislužby, ako napríklad HOPIN, sa transformovali na potreby rozvozu jedál a podobne.
Ako vyzerá budúcnosť prechodu na digitálne technológie?
O digitálnych technológiách a ich adopcii sme vo firmách hypotetizovali, snívali, urobili sme o tom rôzne konferencie a okrúhle stoly. Táto doba je takým zrýchľovacím obdobím. Jeden z mojich kolegov, ktorý funguje globálne na úrovni digitálnej adopcie, hovorí, že kríza zrýchlila adopciu na digitálne technológie o 5 až 10 rokov. A prečo technológie? Lebo práve ony majú možnosť byť škálovateľné, sú zdrojom dát a objektivizujú svet. Preto je dnes príklon k digitálnym technológiám logickým vyústením sveta, ktorý potrebuje byť globálne všade a vždy k dispozícii.
Petra Csefalvayová z INCIEN tvrdí, že digitálne technológie budú kľúčové v prechode na cirkulárnu ekonomiku. Uberajú sa podľa vás podniky aj cestou ekoinovácií?
Odpoveď je veľmi jednoznačná – áno. Vidíme to hlavne u veľkých značiek. Pre veľké firmy s globálnym presahom a miliónmi zákazníkov sa stala ekopolitika biznis modelom. Nie je to podniková sociálna zodpovednosť. Jasne dávajú najavo svojmu zákazníkovi, že sa počas krízy starajú nielen o neho, ale aj o planétu. Dôležitá je systematickosť zavádzania ekopolitiky. Pekným príkladom sú smart aplikácie, ktoré pomáhajú identifikovať druh obalu a s pomocou geolokácie, vedia odporučiť najlepšie miesto na zanesenie. Zdá sa, že prechádzame z lineárnej ekonomiky na cirkulárnu ekonomiku. Cirkulárna ekonomika od začiatku dbá o dizajn produktu a o to, čo sa s ním stane v každej jednej fáze jeho životného cyklu. Nedávno sme boli súčasťou inovačnej „road show“, ktoré organizujeme v Česku a na Slovensku. Mali sme catering dodávaný ostravskou firmou, ktorá chodí po potravinových reťazcoch s potravinami krátko pred dátumom expirácie. Sú to napríklad paradajky alebo zelenina, z ktorých vytvárajú „cool catering“ – povedia, že zajtra by to bolo v koši ale dnes to zjete vy. Máte to v ruke, nič tomu nechýba a zrazu dostanete pocit, že nebyť vás, zajtra by to skončilo v komposte. Pili sme z pohárov vyrobených z odrezaných sklenených fliaš, ktoré boli krásne vybrúsené. Ukázali nám, že do téglikov na kávu implantujú čip, na základe ktorého vedia ponúknuť zľavu pri vrátení pohára do prevádzky. Má to ešte jeden bingo element – užívatelia patria do vernostného programu. Takáto cirkularita je veľmi ľudská a jednoduchá v praxi.
Ako sa adopcia ekoinovácií vyvíja v Čechách a na Slovensku?
Iniciatívy, ktoré sledujem v Česku, sú na Slovensku pozadu niekoľko mesiacov a dvojnásobne v rámci ich intenzity. To, akým spôsobom do toho nabiehajú české organizácie, je kombinácia startupov, ktorý svoj biznis model inovujú týmto konceptom. Veľké organizácie sú prepojené na svoje materské organizácie. Je to tým, že toto zastúpenie je v Českej republike silnejšie ako na Slovensku a že ich príjem je štatisticky väčší. Čo sa týka uvedomenia si mladej a strednej generácie, tak adopcia je rýchlejšia v Českej republike.
Je pravda, že na Slovensku musíme byť na inovácie 100% pripravení, aby sme ich mohli komunikovať a išli s nimi do sveta?
V rámci Hofstedeho kultúrnych dimenzií je český a slovenský národ podobný v tom, že sme tradicionalisti a konzervatívci. Česi však majú oproti nám jednu odlišnú črtu – benevolenciu, ktorá sa prejavuje v ľahkosti adopcie na nové veci. Nezaťažujú sa, či je to na 100% dobré. Milujú nové nápady a ich počiatočný stav srdcom. Slováci to potrebujú domyslieť hlavou a hľadáme v tom ideál, strácame čas, energiu a medzi tým môžu prísť aj iní, ktorí úplne zvrátia náš biznis.
Autor: Daria Nepriakhina 
Autor: Israel Andrade
Je kreativita hnacím motorom inovácií?
Kreativita je vlastnosť, schopnosť človeka. Inovácia je produkt, ktorý je vytvorený, dodaný na trh a má svojho zákazníka. Nato, aby ten konečný produkt fungoval, potrebujeme kreativitu. Ten pomer je 30:70, takže kreativita nie je najväčší motor inovácie. Najväčší motor inovácie je správne definovaný problém, čiže v tom treba byť analytický. Mnoho firiem sa mýli, že ak do jednej miestnosti naženú kreatívcov, vyriešia tým problém. V prvej fáze potrebujeme najmä analytikov, ktorí vedia zo spleti veľkého množstva informácií vydestilovať ten správny problém. Až potom nastupujú kreatívci, ktorí na správne definovaný problém hľadajú paletu riešení. Hovorí sa, že je obmedzený počet problémov a neobmedzený počet riešení. Ale úspech závisí od dobre definovaného problému.
Kedy je inovácia na istotu?
Inovácia na istotu je tá, pri ktorej veľmi starostlivo počúvaš zákazníka, ktorý ti povie, čo potrebuje. Všetky výskumy, ktoré sa týkajú túžieb zákazníka alebo definície jeho potrieb, zlepšujú súčasný produkt. Preto tomu hovoríme inovácie na istotu. Inovácia, ktorá obsahuje riziko, je taká, pri ktorej ľudia komunikujú svoje problémy, ale nie sú schopní pomenovať riešenie. Ako dodávateľ riešenie vymyslíš, ale nie si si istý/á, či to, čo si vymyslel/a, budú schopní ľudia absorbovať. Preto technologickí giganti robia veľmi dobré partnerstvá s profesormi, akademikmi, najčastejšie s nositeľmi Nobelových cien, ktorí sú overení. Oni majú v rámci svojho akademického života tzv. sabatikal. Čiže sú na jeden rok vytiahnutí z písania článku alebo výskumu a firma ich vtiahne do svojho komerčného prostredia, kde je technológia, peniaze a tímy. Sú tam rok nato, aby vymysleli nové riešenia, ktoré ale presahujú dobu. Vedia, že jedného dňa to príde, len nevedia, ktorý deň to presne bude. Firma si to tak akoby zmrazí a v momente, keď už príde objednávka z trhu, tak to vytiahnu a je to hotové. V rámci krízy je najdôležitejší atribút dostupnosť. Zákazník musí mať čo najjednoduchší prístup k produktu, ktorý ste vymysleli. Vtedy máte najväčšiu šancu uspieť.
Kde je naopak technológia určitým rizikom?
Keď sa pýtame zákazníkov, čo očakávajú od vzťahu s poskytovateľom služieb alebo produktov, tak viac ako 70% povie, že potrebujú „human touch“ – pocit niečoho ľudského na druhej strane. V korporácii sa spýtajte: „Čo sú vaše priority?“ A čo povedia na prvom mieste? Digitalizácia. To je ten paradox. Zákazník hovorí: „Ja chcem human touch.“ Firma povie: „Ja mám digital touch.“ Existuje ešte jeden dôvod, prečo je adopcia technológie riskantná pre firmu, a to je nepripravenosť samotných zamestnancov s ňou pracovať. Firmy si na expertných skupinách urobia štúdie o adopcii technológie a zabudnú, že majú tisícky, stovky alebo desiatky ľudí, ktorí netušia, ako sa s tým pracuje. Majú objektívny strach. Dávajú pozor, aby neurobili nejakú chybu a medzi tým sú mesiace a mesiace času, ktoré strácajú.
Ako by mala firma postupovať, aby technológie úspešne implementovala?
Dnes je technológii veľmi veľa. Preto je podstatné urobiť veľmi dobrý prieskum toho, ktorá technológia je kompatibilná s našou firemnou kultúrou a s objednávkou nášho zákazníka. Čiže netreba implementovať technológiu preto, lebo je na prvých piatich stránkach Googlu a používa ju 10 ďalších firiem. Vyberme technológiu, ktorá nám veľmi efektívne pomôže vyriešiť zákaznícke problémy.
Ako súvisia inovácie s ekoinováciami, kreativitou a technológiami?
Inovácia aj implementácia je vlastne riešenie, ktoré zlepšuje kvalitu človeka. To, či sa bavíme o cirkulárnej ekonomike alebo implementácii inovácii, je to opodstatnené len vtedy, ak dokážeme, že zvyšujeme kvalitu života ľudí. Ak to bude vec, ktorá prospieva k rozvoju človeka, tak to bude naozaj zmysluplná vec. Mojou osobnou misiou je inšpirovať firmy, aby robili veci tak, aby inšpirovali iných.
Séria šiestich podcastov Creativity4Circularity je súčasťou projektu COCO4CCI, ktorý prepája pokrokové spoločnosti s kultúrnym a kreatívnym priemyslom za účelom nadviazania menej tradičných foriem spoluprác. Pripravila ich Slovak Business Agency. Ak si chceš tento článok vypočuť vo forme podcastu, nájdeš ho na nasledujúcej platforme:
Projekt je financovaný z grantovej schémy Interreg CENTRAL EUROPE.