Ako môžu mestá efektívne plánovať budúcnosť svojich kultúrnych aktivít? Na túto otázku sme sa snažili nájsť odpoveď pomocou novej interaktívnej mapy, ktorá zobrazuje pravdepodobnosť kultúrnych funkcií v rôznych oblastiach. Tento inovatívny nástroj využíva moderné technológie strojového učenia a priestorového modelovania. Výsledky nám ukazujú skrytý potenciál mnohých mestských lokalít pre kultúrny rozvoj. Mapa je navrhnutá s prehľadným rozhraním, takže je prístupná nielen výskumníkom, ale aj tvorcom politík, urbanistom a širokej verejnosti, čím prepája teóriu s praktickými prístupmi k mestskej kultúre.
Výzvy pri distribúcii kultúrnych zdrojov
Mestá sú pulzujúce centrá kultúry a kreativity, ale často čelia rôznym výzvam, pokiaľ ide o spravodlivý prístup k zdrojom. Košice, s ich bohatou históriou a titulom Európske hlavné mesto kultúry z roku 2013, investovali značné prostriedky do oživenia kultúrnej scény. Napriek tomu sú kultúrne zariadenia rozmiestnené nerovnomerne, pričom väčšina sa sústreďuje v centre, zatiaľ čo okrajové a prímestské oblasti majú obmedzený prístup. To vedie k rozdielom v kultúrnej angažovanosti, čo sa prejavuje v slabšej sociálnej súdržnosti a nedostatku inkluzívnosti, ktorú by kultúrna infraštruktúra mohla podporiť. Inšpirovaní konceptom 15-minútového mesta, kde sú všetky základné služby dostupné do 15 minút pešo alebo na bicykli, sme sa rozhodli realizovať projekt, ktorý zmapuje a analyzuje kultúrnu dostupnosť v Košiciach, pričom použijeme objektívnu metodológiu na odhalenie možností na zlepšenie do budúcna.
Výzva na spravodlivú distribúciu kultúry sa netýka len Košíc. V mestách po celom svete sú kultúrne inštitúcie, ako divadlá, knižnice a galérie, často umiestnené len v centrálnych oblastiach, čo znamená, že odľahlejšie časti majú obmedzený prístup. V Košiciach sa ukazuje, že väčšina obyvateľov žije viac ako 15 minút od miest s kultúrnymi aktivitami. Tieto rozdiely sú dôležité, pretože obmedzujú zapojenie komunity do kultúrneho života a oslabujú úlohu kultúry pri posilňovaní miestnej identity a zlepšovaní kvality života. Aby sme tieto otázky zviditeľnili, rozhodli sme sa vytvoriť interaktívnu mapu, ktorá ukáže pravdepodobnosť výskytu kultúrnych funkcií. Tento nástroj nám pomôže identifikovať nedostatky v kultúrnej infraštruktúre a podporí strategické plánovanie rozvoja.
Od údajov k mapám: Interaktívny nástroj pre mestá
Začali sme položením troch kľúčových otázok. Kde sú v kultúrnej infraštruktúre Košíc slabé miesta? Ktoré oblasti mesta majú najväčší potenciál pre nové kultúrne investície? A ako môžu moderné analytické metódy, ako strojové učenie, prispieť k plánovaniu kultúrnych aktivít? Aby sme na tieto otázky odpovedali, zhromaždili sme množstvo údajov. Najprv sme sa zamerali na kultúrne zariadenia v Košiciach a rozdelili ich do ôsmich kategórií, ako sú divadlá, knižnice, galérie a kultúrne centrá. Tieto informácie sme doplnili o ďalšie dáta, ako hustotu obyvateľstva, klasifikáciu využitia pôdy a priestorové kontrasty v súvislosti s blízkosťou k centru mesta. Potom sme použili algoritmus random forest, ktorý dokáže spracovať zložitý dátový súbor, na vytvorenie máp, ktoré ukazujú pravdepodobnosť vhodnosti každej 100-metrovej bunky v meste pre rôzne typy kultúrnych zariadení. Aby sme to zjednodušili, mapy sme ďalej analyzovali pomocou analýzy hlavných komponentov, čo nám pomohlo zredukovať zložitosť na tri hlavné dimenzie, ktoré vystihujú rôzne kultúrne profily mesta – exkluzívne centrum s vysokou návštevnosťou, lokality s dobrou dostupnosťou pre komunitu a ďalšie zóny vhodné pre rozptýlené kultúrne aktivity.
Výsledná mapa, ktorá vám umožní pohodlne prechádzať Košicami, nie je len obyčajným vizuálnym nástrojom. V budúcnosti by mohla slúžiť ako základ pre úplne nový spôsob objavovania kultúrnych možností. Používatelia si môžu sami preskúmať, ako sú kultúrne zariadenia rozmiestnené dnes a aké možnosti sa môžu objaviť v budúcnosti, porovnávať rôzne typy lokalít a najmä odhaľovať oblasti s vysokým, ale zatiaľ nevyužitým potenciálom. Mapa tiež odhaľuje niektoré trendy, ktoré spochybňujú bežné názory na dostupnosť kultúry. Napríklad, aj keď sú najvýznamnejšie kultúrne funkcie logicky sústredené v centre mesta, zariadenia ako knižnice a kultúrne centrá môžu byť rozmiestnené oveľa širšie, čo naznačuje, že decentralizácia je predsa len možná. Tieto indície sú veľmi dôležité pre ľudí v rozhodovacích pozíciách, od urbanistov, ktorí sa snažia vytvoriť spravodlivú infraštruktúru, až po kultúrne organizácie, ktoré chcú osloviť širšie publikum.
Interaktívna mapa kultúrnych funkcií
Od urbanistov po obyvateľov: Možnosti využitia kultúrnej mapy
Mapy majú oveľa väčší význam, než sa na prvý pohľad zdá. Sú dôležitou súčasťou neustáleho výskumu a vývoja. Pre urbanistov predstavujú skvelý nástroj na prepojenie kultúrnej infraštruktúry s konceptom 15-minútového mesta, ktorý zabezpečuje, že všetci obyvatelia budú mať dobrý prístup k miestnym kultúrnym aktivitám. Kultúrne organizácie môžu pomocou máp identifikovať oblasti, ktoré sú menej pokryté, a zistiť, kde by nové zariadenia a podujatia mohli mať najväčší prínos. Verejné inštitúcie môžu tieto informácie využiť na určenie priorít investícií, ktoré podporujú kultúru a angažujú komunitu. Aj obyvatelia môžu mapy využiť na lepšie pochopenie kultúrneho života vo svojom okolí a prispieť k zlepšeniu svojich lokalít vyjadrením svojich potrieb. Veríme, že prístup k transparentným údajom umožňuje všetkým zúčastneným spolupracovať na vytváraní inkluzívnejšej budúcnosti.
Budúcnosť kultúry v Košiciach: Decentralizácia ako cesta k inklúzii
Košice sú síce mestom strednej veľkosti, ale hrajú dôležitú úlohu ako regionálne centrum Východného Slovenska. Mesto kombinuje historické dedičstvo s modernou kreatívnou atmosférou. Štúdia, ktorá bola súčasťou vytvorenia mapy, ukázala, že existujú značné rozdiely v rozložení kultúrnych zariadení. Staré mesto je ľahko dostupné, zatiaľ čo sídliská a okrajové časti sú na tom horšie. Rozdiely sú aj medzi rôznymi funkciami. Napríklad knižnice a kultúrne strediská sú relatívne dobre rozmiestnené, čo naznačuje, že podobné komunitné zariadenia môžu fungovať aj v decentralizovanom prostredí. Na druhej strane múzeá, divadlá a hudobné scény sú silne sústredené, čo naznačuje, že ľudia radšej cestujú za kultúrou, než aby sa spoliehali na miestnu dostupnosť, čím sa otvára priestor pre širšie mestské publikum. Zistenia však poukazujú najmä na potrebu strategického posunu smerom k decentralizácii, čo by mohlo zvýšiť kultúrnu účasť a inkluzívnosť.
Náš výskum ukazuje, že Košice majú stále veľký potenciál na zlepšenie kultúrneho prostredia. Ak mesto investuje do nových zariadení v oblastiach, ktoré sú momentálne menej rozvinuté, môže podporiť kultúrnu spravodlivosť a relatívne jednoducho zvýšiť kvalitu života mnohých obyvateľov. Decentralizované kultúrne funkcie by mohli fungovať ako centrá pre rozvoj komunity, posilnenie miestnej identity a sociálnej súdržnosti. Mapa, ktorú sme vytvorili, môže slúžiť ako model aj pre iné mestá, aj tie väčšie, a prispievať tak k širšej diskusii o kultúrnom plánovaní v Európe. V čase, keď je koncept 15-minútového mesta veľmi populárny, náš prístup ponúka nové pohľady na to, ako integrovať kultúru do udržateľného mestského rozvoja.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
