Ako vnímajú obyvatelia bezpečnosť lokality pred a po zásahu? Predstavujeme vybrané zistenia z prieskumu vytvorenému v rámci dopravných zmien a umeleckého zásahu iniciatívy Čas spomaliť na križovatke pri Jumbo centre v Košiciach.
Súčasťou iniciatívy Čas spomaliť bolo zachytiť subjektívne vnímanie bezpečnosti medzi používateľmi lokality pred a po zásahu. Zamerali sme sa na perspektívu chodcov, vodičov, cyklistov a ostatných používateľov verejného priestoru. Okrem toho sme zisťovali faktory, ktoré ovplyvnili vnímanie bezpečnosti a postoj k zásahom do mestského prostredia s dôrazom na jemné rozdiely medzi rôznymi časťami lokality – priechodmi cez Gorkého ulicu, cez Hviezdoslavovu ulicu a priľahlé námestie.
Umelecké dielo upozornilo na problematiku križovatky
Občianska iniciatíva Čas spomaliť sa spolu s mestom Košice a ďalšími partnermi pustila v priebehu roka 2023 do projektu úpravy križovatky pri Jumbo centre. Hlavným cieľom ich snahy bolo zvýšiť bezpečnosť ľudí, ktorí denne prekonávajú dvojicu priechodov v tesnej blízkosti rozsiahlej križovatky, pripomínajúcej kruhový objazd. V dôsledku systematickej práce projektového tímu, prešla križovatka zmenami v organizácii dopravy a na asfalte námestia pribudlo umelecké dielo. Podarilo sa ním zviditeľniť problematiku bezpečnosti v uliciach Košíc. Šancu prispieť k projektu dostali aj obyvatelia mesta, ktorí sa rozhodli zapojiť do dotazníkového prieskumu.
V dotazníku sa mali priestor vyjadriť, ako bezpečne sa cítia pri prekonávaní lokality pri Jumbo centre. Mohli uviesť, ktoré riešenia bezpečnosti by mali byť z ich pohľadu v lokalite pre mesto prioritou. Na tomto mieste sa zo širokého spektra zistení z prieskumu povenujeme dvom dôležitým výstupom. Zhodnotíme subjektívne vnímanie bezpečnosti a identifikujeme faktory, ktoré ju merateľne ovplyvnili. Prieskum vytvoril a zrealizoval tím iniciatívy Čas spomaliť v spolupráci s viacerými partnermi. V tíme CIKE sme projektu pomohli so štatistickou analýzou a interpretáciou zozbieraných údajov.
Dotazníkový prieskum
Pred zásahom sa prieskumu zúčastnilo 881 respondentov a po zásahu 513. V druhej vlne bola približne tretina účastníkov (32 %), ktorí vyplnili už prvý prieskum. Druhý prieskum teda oslovil značnú novú časť používateľskej komunity. Viac ako 60 % opýtaných žilo v mestských častiach prvého košického okresu a väčšina respondentov patrila do ekonomicky aktívnej vekovej skupiny (15-64 rokov).
Pred intervenciou tohto projektu bol ako problematické miesto identifikovaný najmä priechod cez Gorkého ulicu. S nutnosťou prijať opatrenia na zvýšenie bezpečnosti tu súhlasilo 73 % respondentov. Najviac v bezpečí sa na križovatke pred dopravnými zmenami cítili zo všetkých používateľov vodiči. Dopravné úpravy z minulého roka následne situáciu pri Jumbo centre zmenili v prospech všetkých ostatných.
Obrázok nižšie ukazuje, ako bezpečne sa ľudia cítili v lokalite pri Jumbo centre. Graf predstavuje priemer z vyjadrení všetkých respondentov prieskumu o ich vnímaní bezpečia v lokalite.
Červené stĺpce vpravo označujú priemerné úrovne vnímania nebezpečenstva po implementácii dopravných zmien. Sivé stĺpce vľavo predstavujú úrovne vnímania nebezpečenstva pred úpravami.
Subjektívne vnímanie bezpečnosti
Účastníci prieskumu mohli v dotazníku zhodnotiť, ako bezpečne sa cítia pri prechádzaní priechodmi v blízkosti križovatky, ak lokalitu prekonávajú pešo, na dopravnom prostriedku, s pomôckou pri zníženej mobilite, alebo s kočíkom a deťmi. Svoje vnímanie umiestnili na stupnici od 1 (veľmi bezpečne) po 5 (veľmi nebezpečne). Subjektívne vnímaná bezpečnosť lokality bola v obidvoch prieskumoch, pred úpravami aj po nich, najvyššia medzi vodičmi a vodičkami. Na opačnej strane sa v obidvoch prípadoch najmenej bezpečne cítili chodci so zníženou pohyblivosťou (na invalidnom vozíku, s pomôckou) a ľudia s kočíkom a deťmi.
Po úprave križovatky sa chodci cítia bezpečnejšie, vodiči sú opatrnejší
Pomocou štatistického modelu sme preskúmali, ako jednotlivci vnímajú bezpečnosť v závislosti od kombinácie rôznych situácií v mestskom prostredí. Zistili sme, že úpravy v prostredí výrazne ovplyvnili pocit bezpečnosti. Základným odhalením z modelu je, že chodci sa po implementácii úprav na križovatke cítili bezpečnejšie. Mali o 58 % menšiu pravdepodobnosť, že križovatku po úpravách budú považovať za nebezpečnejšiu o jeden stupeň ponúknutej škály. Na druhej strane, vodiči a vodičky sa po zmenách cítili menej bezpečne, pretože ich vnímanie križovatky ako nebezpečnejšej než predtým sa zvýšilo o 68 %. To naznačuje, že vodiči začali byť opatrnejší v dôsledku zmien v organizácii dopravy. Tiež sme odhalili, že aj jednotlivci jazdiaci na kolobežkách sa po zmenách cítili viac ohrození o 44 %.
Zmeny výrazne neovplyvnili, ako bezpečne sa používatelia cítili pri prechode križovatkou na bicykli, s kočíkom alebo v situácii s obmedzenou pohyblivosťou. Účinky zmien sa však líšili v závislosti od konkrétneho priechodu v rámci lokality. Ľudia sa po úpravách cítili na Gorkého ulici o 54 % bezpečnejšie v porovnaní s Hviezdoslavovou. Z demografického hľadiska sa ukázalo, že ženy vnímajú zmeny k lepšiemu viac ako muži, cítili sa bezpečnejšie o 47 %. Prekvapivo sa tiež ukázalo, že vnímanie bezpečia po zásahu nijak neovplyvnil vek respondentov.
Faktory ovplyvňujúce subjektívny pocit bezpečnosti
V prieskume sme sa respondentov, okrem úrovne vnímania bezpečnosti, opýtali na faktory ovplyvňujúce ich vnímanie. Jedna z otázok sa týkala tých užívateľov, ktorí sa ani po úprave dopravy v lokalite stále necítili úplne bezpečne. Respondenti mohli označiť viac ponúknutých faktorov alebo uviesť vlastné dôvody pre obavy pri prechádzaní v blízkosti križovatky (graf nižšie). Na Gorkého ulici respondenti označovali za najčastejšie dôvody hustú premávku (38 %), rýchlu jazdu vozidiel (25 %), chýbajúcu svetelnú signalizáciu (17 %) a nízku viditeľnosť chodcov (16 %). Na Hviezdoslavovej ulici upozorňovali tiež na rýchlu jazdu vozidiel (31 %), hustú premávku (28 %) a nízku viditeľnosť chodcov (22 %).
Nasledujúci obrázok znázorňuje, ako sú v používateľskej komunite rozšírené konkrétne obavy o bezpečnosť. Zelené stĺpce vpravo označujú vnímanie po intervencii.
Sivé stĺpce vľavo zobrazujú vnímanie pred dopravnými zmenami a umeleckým zásahom. Čísla predstavujú percentuálne podiely každého faktora. Ich súčet nemusí byť rovný 100, pretože respondenti mohli uviesť viac odpovedí súčasne. Tieto dáta môžeme interpretovať tak, že po zásahu respondenti prieskumu vnímajú jednotlivé riziká ako menej problematické. Rýchlosť premávky sa objektívne znížila v dôsledku zmeny prednosti v jazde na Gorkého ulici. Chýbajúci semafor, viditeľnosť chodcov a hustota premávky predstavujú po zásahu menší problém ako pred ním pravdepodobne preto, že vodiči a vodičky sú nútení dať chodcom prednosť častejšie. Priechody pre chodcov sa intervenciou skrátili, preto sa aj vnímanie ich dĺžky ako problému znížilo.
Vďaka zisteniam môže dôjsť k ďalším úpravám lokality
V nadväzujúcej otázke sme sa respondentov znova opýtali na dôvody pretrvávajúcich obáv o bezpečnosť, ale tentokrát špecificky z pohľadu najfrekventovanejšej skupiny používateľov – chodcov (graf nižšie). Tieto zistenia môžu mať vplyv na ďalšie organizačné úpravy lokality v budúcnosti. Podľa respondentov sú aj po úpravách organizácie dopravy medzi nedostatkami na Gorkého ulici najmä neistota pri vstupovaní na vozovku (45 %), nedávanie prednosti chodcom (33 %), vysoká rýchlosť premávky (32 %) a chýbajúci cyklopruh (27 %). Na Hviezdoslavovej ulici respondenti uvádzali tie isté problémy – vozidlá nedávajú prednosť chodcom (39 %), pocit neistoty pri vstupovaní na vozovku (38 %) a rýchly pohyb vozidiel (33 %).
Obrázok znázorňuje, ako rozšírené sú obavy o bezpečnosť špecificky u chodcov. Modré stĺpce vpravo označujú vnímanie po intervencii.
Sivé stĺpce vľavo zobrazujú vnímanie pred dopravnými zmenami a umeleckým zásahom. Čísla predstavujú percentuálne podiely každého faktora. Ich súčet nemusí byť rovný 100, pretože respondenti mohli uviesť viac odpovedí súčasne. V grafe vidíme, že došlo k výraznej pozitívnej zmene vnímania problematickosti faktorov z pohľadu bezpečia. Chodci ich vnímajú menej problematicky. To naznačuje, že zmena prispela k zlepšeniu situácie v daných lokalitách. Chodci čakajú kratšie, premávka vozidiel sa upokojila, znížila sa miera neistoty pri vstupovaní na vozovku.
K zvýšeniu úrovne vnímania bezpečnosti došlo predovšetkým na priechode cez Gorkého ulicu
Výsledky analýzy ukazujú, že pri navrhovaní a rekonštrukcii verejných priestorov je dôležité brať do úvahy pocity bezpečia, najmä, pokiaľ ide o zraniteľné skupiny obyvateľov. Odborníci by mali uprednostňovať zásahy, ktoré cielene riešia skutočné bezpečnostné riziká, ktoré sú na priechodoch ulicami s hustou a rýchlou premávkou. Zároveň by mali odvážne pracovať s prvkami, ktoré pocit bezpečia podporujú.
To by mohlo zahŕňať častejšiu implementáciu opatrení, ako sú spomaľovače, priechody pre chodcov vybudované s dôrazom na bezpečnosť, kvalitnejšie osvetlenie či koridory s dodatočnými prvkami pre zraniteľné skupiny. Tiež sa ukazuje, že zapojenie komunity do procesu plánovania je v mestách nenahraditeľné. Iba s komunitou sa dá zabezpečiť riešenie všetkých dôležitých potrieb, ktoré si odborníci s obmedzeným časom, ktorý môžu venovať konkrétnej lokalite, nemusia stihnúť všimnúť. Uprednostňovaním bezpečnosti v mestskom plánovaní môžu aj Košice proaktívne formovať inkluzívnejšie a príjemnejšie prostredie, ktoré ľudí chráni a zvyšuje miestnu kvalitu života.
Údaje z prieskumu potvrdili, že na rôznych miestach lokality boli zaznamenané mierne odlišné dopady uskutočnenia projektu. Zmeny mali na Hviezdoslavovu ulicu menej výrazný vplyv. Táto ulica však ani pred zásahom nebola v porovnaní s Gorkého ulicou vnímaná ako natoľko riziková. Súbeh rôznych faktorov, ako je hustota a rýchlosť premávky, chýbajúca svetelná signalizácia či nízka viditeľnosť chodcov, môže významne ovplyvniť, ako bezpečne sa používatelia napokon cítia. Analýzou údajov z používateľského prieskumu sa nám podarilo priniesť dôkazy o tom, že vnímanie bezpečnosti lokality sa po uskutočnení úprav dopravnej organizácie na Gorkého aj Hviezdoslavovej ulici zlepšilo.
Kreatívne prístupy a zapojenie komunity zvyšujú kvalitu prostredia
Používatelia sa po dopravnom zásahu cítili výrazne bezpečnejšie. Výsledky prieskumu tiež ukázali, že dopravné úpravy križovatky mali dopad na zvýšenie pocitu bezpečia u väčšiny používateľov dopravnej infraštruktúry. Toto zistenie je dôležité pre skvalitňovanie verejného priestoru Košíc a malo by sa odraziť v budúcej praxi v plánovaní mesta. Zdá sa, že práca s úpravami dopravnej organizácie a umeleckými zásahmi v mestskom prostredí môže pozitívne vplývať na vnímanie bezpečia. Sme si však tiež istí, že účinnosť podobných zásahov sa bude líšiť v závislosti od charakteristík lokality a spôsobu realizácie podobných nasledujúcich projektov.
Článok vznikol v spolupráci s iniciatívou Čas spomaliť. Ďakujeme Ivane Mészáros Skoumalovej za cenné rady a spoluprácu!
Použité dáta a foto: Čas spomaliť