Vycestovala do Bilbaa, aby spoznala, ako funguje fotobiznis v inej európskej krajine, získala nové vedomosti v obore a pracovala na svojej prvej dokumentárnej sérii. Počas štvormesačnej výmeny na severe Španielska stihla usporiadať dve vlastné výstavy, vymyslieť projekt, ktorému sa bude venovať po návrate domov a spoznať fascinujúce hodnotové i postojové rozdiely.
Prečítaj si článok o vybranej účastníčke nášho programu Foto Academy, hlavnej CIKE fotografke – Maji Bodnárovej – ktorá cez nás vycestovala na Erasmus pre mladých podnikateľov. Dozvieš sa aj to, že o 30 rokov vyrastie uprostred Bilbaa Manhattan a čo sa tam deje, kým sa tak stane.
Španielsky Manhattan 2050
Kedysi sa po rieke Nervión plavili lode, ktoré až do centra industriálneho mesta privážali rôzne tovary. Polostrov uprostred neho bol zastavaný fabrikami. Podľa najnovších projektov má na ňom o 30 rokov vyrásť španielsky Manhattan, kde vznikne luxusná zóna na bývanie i kultúru. Mesto chce predísť tomu, aby tu za ten čas stálo množstvo prázdnych chátrajúcich hál, preto ich ponúklo neziskovým organizáciám, ktoré zastrešuje Zorrotzaurre Art Work in Progress (ZAWP). Tie ich dnes využívajú na coworking, koncerty, divadlá, cirkus či víkendové bazáre. Kultúru, ktorú tvoria, ponímajú intuitívne, v mnohom sú alternatívni a držia si veľmi dobrý štandard bez toho, aby sa sústredili výlučne na biznis.
Majinou úlohou bolo dokumentárne zachytiť sťahovanie ZAWP z haly, ktorá mala byť zbúraná. Sťahovanie sa napokon neuskutočnilo, a tak začala pracovať na fotodokumentácii koncertov, diskusií, prehliadok industriálnych zón i divadiel pre sociálne médiá organizácie. Sama hovorí, že už od začiatku vedela, že svoj pobyt chce ukončiť umeleckou výstavou. Na to, čo by ňou chcela povedať, ako ju uchopiť a čo by mala vyžarovať, prišla až po niekoľkých dňoch pobytu v Bilbau.
„Napriek tomu, že všetci sme Európania, hodnoty máme nastavené trochu inak.“
Maja Bodnárová
Bilbao – multikulti mesto dobrovoľníkov
Kultúry západnej Európy sú zvyknuté pomáhať a opätovať komunite to, čo im dala. Sama hovorí, že u nás to nie je úplne samozrejmé. Napríklad, na každom kroku tam stretávate mladých ľudí s dôchodcami na vozíkoch, ako spolu trávia čas v parkoch i na vychádzkach a starajú sa o nich. Filozofia ich kultúry je postavená na pomoci druhým, bez rozdielu na to, či ide o seniorov, imigrantov alebo zvieratá. Mnohí sa vo voľnom čase venujú dobrovoľníctvu bez akejkoľvek vízie financií. Ich prístup k práci, životu a hodnotám je iný. Veľa vecí robia len preto, že chcú.
Neziskovka ZAWP, kde Maja pôsobila, často organizovala workshopy a diskusie práve s imigrantmi z Maroka, Alžírska i Ghany, ktorých je v Bilbau veľa. Usadili sa v multikultúrnej mestskej časti San Frantzisko – dnes pripomínajúcej malú Afriku uprostred Španielska. Táto časť mesta nie je považovaná za nebezpečnú a ani za geto. Naopak, turistické centrá i bedekre ju prezentujú ako niečo, čo nemôžete pri návšteve mesta vynechať, pretože tam spoznáte inú kultúru. „Kedysi to bola zóna drog a prostitúcie. Dnes je tam viac policajtov ako v iných častiach, ale je to úplne bezpečná mestská časť s malými galériami, hipsterskými podnikmi, kaviarňami a reštauráciami,“ hovorí Maja. Imigrantov z Latinskej Ameriky prehliadajú. Asimilujú sa prirodzene, majú spoločnú kultúru i jazyk, a preto ich považujú za svojich. Afričanom sa snažia pomáhať a integrovať v rámci možností. Často vedú verejné diskusie, ktorými sa približujú bežným ľuďom a zapájajú sa do umeleckých aktivít i lokálneho života.
„Myslím, že aj vďaka energii vynaloženej na harmonické spolunažívanie sa prisťahovalci i Španieli vzájomne rešpektujú. Povedala by som, že naozaj sa chcú integrovať.“
Maja Bodnárová
Prísť, robiť čo ťa napĺňa a ukázať to ľuďom
ZAWP sa pri príležitosti Medzinárodného dňa žien rozhodla vytvoriť výstavu z biznis portrétov zamestnankýň. To bola prvá príležitosť, pri ktorej Maja mohla prezentovať svoju prácu. Na konci jej pobytu organizácia oslavovala 20. výročie svojho pôsobenia. Tam sa so všetkými rozlúčila výstavou svojej štvormesačnej práce. „Všetkým sa páčilo, že sa na mojich fotkách mohli nájsť. Urobila som prácu, na ktorej možno vidím nejaké chyby, no viem sa z nich poučiť a druhý projekt môžem začať na úplne inej úrovni,“ dodáva. Po tom, čo urobí definitívny výber najlepších fotiek, plánuje ich vystaviť aj v Košiciach.
„Už tam som začala rozmýšľať, čo podobné by som popri komerčnej fotke mohla robiť na Slovensku.“
Maja Bodnárová
Dokument z alternatívnej Brdárky
Z výmeny si okrem dávky motivácie priniesla aj nový nápad. Maja sa popri práci komerčnej fotografky, ktorá ju živí, rozhodla pracovať aj na dokumentárnych projektoch: „Jedna vec sú pekné fotky, ktoré predajú produkt a robia klientom radosť. Na druhej strane chcem však pracovať aj na projektoch, ktoré budú mať väčšiu hodnotu pre mňa a ktoré ma zaujímajú.“ Preto sa už čoskoro chystá do Brdárky, malej zabudnutej obce neďaleko Rožňavy, kde kedysi žilo 800 obyvateľov. Tí sa časom odsťahovali a zostalo tam len 200 pôvodných. Dnes sa tam usádza komunita ľudí vedúcich udržateľný a alternatívny spôsob života, ktorý je v súlade s prírodou. Obrábajú pôdu, chovajú včely a žijú komunitným životom, ktorý by rada zdokumentovala: „Fascinuje ma, čo vedie ľudí k tomu, aby odišli z mesta späť do prírody. Chcem vedieť, kto sú a prečo sa rozhodli žiť život podobný našim predkom.“ Sama dodáva, že únik z vlastnej komfortnej zóny jej vždy zmení pohľad na veci a otvorí myseľ. Preto chce v Brdárke tráviť veľa času a zachytiť čo najviac kľúčových momentov.