Salman Shahzad je sociálny podnikateľ z Pakistanu. V súčasnosti pracuje v Holandsku na nadnárodnom projekte, ktorý má za cieľ vyčistiť pobrežné oblasti v Európe a Karibiku. Jeho vášňou je ochrana životného prostredia a udržateľný rozvoj. Spoznali sme ho vďaka nášmu programu EXCITE – Erasmus pre mladých podnikateľov, v ktorom sme ho prepojili s Nadáciou Pontis v Bratislave. Tvrdí, že čisté a zdravé životné prostredie priamo súvisí s kvalitou života obyvateľstva.
Čo v tebe vzbudilo záujem o sociálne podnikanie?
Počas môjho bakalárskeho štúdia v Pakistane sme sa venovali prevažne témam, ktoré sa týkali ropného a plynárenskeho priemyslu. Čím viac som o tom vedel, tým viac som inklinoval k témam životného prostredia. V tom čase som sa zaujímal o rôzne environmentálne ladené štúdijné programy týkajúce sa Arktídy, či už v Rusku alebo na Islande.
Nakoniec som si vybral Holandsko, kam som prišiel v roku 2017. Zameral som sa na sociálne vedy a vybral som si magisterský program zameraný na environmentálny a energetický manažment na univerzite v Twente. Zaoberali sme sa zmenou podnebia, vyčerpávaním prírodných zdrojov, urbanizáciou, ekologickým a sociálno-ekonomickým vyťažením a sociálnym podnikaním. Mal som príležitosť učiť sa od ľudí s bohatými skúsenosťami, čo do veľkej miery určilo moje budúce smerovanie.
Aké boli tvoje prvé kroky po ukončení štúdia?
Spočiatku som chcel nazbierať nejaké praktické skúsenosti a pracovať na svojom podnikateľskom modeli. Hľadal som stáž, no narazil som na program EXCITE – Erasmus pre mladých podnikateľov. Oslovil som Creative Industry Košice a tí mi poskytli všetky potrebné informácie a následne ma prepojili s Nadáciou Pontis v Bratislave.
Môj pobyt bol obojstranne prospešný. Na jednej strane som spoznal nových ľudí a dozvedel sa viac o sociálnom podnikaní na Slovensku. Na druhej strane som Nadácii Pontis poskytol externý pohľad na ich organizáciu. Analyzoval som, či by pre nich bolo možné upustiť od modelu mimovládnej neziskovej organizácie a prejsť na sebestačnejšiu a zároveň udržateľnejšiu formu podnikania. Mojím cieľom bolo pochopiť ich interné procesy a navrhnúť ich tak, aby boli finančne výhodnejšie. Môj pobyt som však musel predčasne ukončiť a nemal som teda čas na dokončenie týchto úloh. Napriek tomu bol celý proces pre mňa nesmierne prínosný.
Na čom momentálne pracuješ?
Po návrate do Holandska som začal pracovať pre inovatívnu firmu BlueXPRT, ktorá pomáha organizáciám pri získavaní finančných prostriedkov EÚ. Zapájajú sa tiež do realizácie projektov.
Aktuálne pracujeme na projekte s názvom In-No-Plastic, ktorého realizácia bude prebiehať naprieč Európou a Karibikom. Celkovo je do neho zapojených 17 partnerov. Pokiaľ ide o technológie, s ktorými pracujeme, ich potenciál vidím v tom, že sa v budúcnosti použijú globálne.
Čo je podstatou tohto projektu a aké sú jeho hlavné ciele?
Cieľom projektu je odstránenie morského odpadu z tzv. „hotspotov“ a zároveň vývoj technológií, ktoré by predchádzali ich vzniku. Hotspoty sú v podstate zóny alebo miesta, na ktorých sa zhromažďuje plastový odpad vo vysokom množstve. Projekt má dva rozmery.
Prvý je priemyselný – chceme vyčistiť priemyselné hotspoty, t. j. prístavy. V týchto oblastiach sa zameriavame na mikro a nano plasty. Chceme ich zhromaždiť a odfiltrovať, pretože v konečnom dôsledku sú hrozbou pre morský život. V budúcnosti sa to môže stať naozaj veľkým problémom, najmä pokiaľ ide o ľudské zdravie. Druhý rozmer je spoločenský – snažíme sa vyvinúť sociálny prístup prostredníctvom aplikácie, ktorá by motivovala turistov a ľudí v pobrežných oblastiach, aby podnikli viac krokov a zbierali makroplasty, t. j. fľaše, poháre a podobne.
Spomínal si, že používate viaceré pokrokové technológie. Vieš špecifikovať aké?
Jedna z technológií, ktoré používame, je Separaptor. Ten pomocou ultrazvukov aglomeruje nanočastice – zhlukuje všetky malé častice, kým nie sú dostatočne veľké na to, aby sa dali odfiltrovať. Zatiaľ to fungovalo dobre vo vzduchu; technológia sa dokonca používa na odstránenie častíc vírusu COVID-19 zo vzduchu a jej úspešnosť je 99,99%. Teraz ju ideme otestovať vo vode v kombinácii s rôznymi inými technológiami, aby sme mohli zhromaždiť všetky plasty.
Kde tieto technológie otestujete?
Projekt sa realizuje naprieč Európou a v Karibiku. Naposledy sme odobrali vzorky z chladiaceho systému rotterdamskej elektrárne, aby sme zistili, či existujú nejaké nanoplasty alebo mikroplasty, ktoré môžeme vďaka experimentom vidieť. Keďže výskum nanoplastov a mikroplastov nie je veľmi pokročilý, vyvíjame v podstate niečo nové.
Pokiaľ ide o sociálnu časť projektu, otestujeme ho v Taliansku, na ostrove Krk v Chorvátsku, na ostrove Sint Maarten v Karibiku a na rieke Temža vo Veľkej Británii. Prvú zbierku odpadu zrealizujeme budúci mesiac v Taliansku.
Čo chcete týmto projektom dosiahnuť?
Hlavným cieľom je dosiahnuť, aby plasty už neboli problémom pre planétu a aby sme ich mohli efektívne recyklovať. Z priemyselného hľadiska je to problém, pretože znečisťujú životné prostredie. Zo spoločenského hľadiska dávame dôraz na to, aby bolo životné prostredie čisté, a zvyšujeme povedomie o výzvach, ktorým dnes čelíme. Chceme motivovať ľudí, aby boli ostražitejší pri predchádzaní vzniku plastového odpadu.
Keď hovorím o motivácii, mám na mysli aplikáciu, ktorú vyvíjame. S pomocou svojich telefónov budú ľudia môcť sledovať plasty a vidieť hotspoty v ich blízkosti. Ide o to, aby si viac uvedomili výskyt týchto oblasti a podnietiť ich, aby konali. Ak napríklad pozbierajú niekoľko plastových fliaš, môžu ich nahrať do aplikácie a na oplátku získať odmenu, buď peňažnú, alebo vo forme darčekovej poukážky. Práve takáto iniciatíva by mohla byť veľmi prospešná v mojej domovskej krajine, v Pakistane, kde by mohli ľudia z nižších ekonomických vrstiev vďaka tomu benefitovať.
Chceš teda tento projekt realizovať aj v Pakistane?
Vidím potenciál hlavne v tom, že projekt rozvíja tzv. „blue economy“ alebo hospodárstvo v pobrežných oblastiach. Mesto Karáči, z ktorého pochádzam, sa nachádza na pobreží, takže tam by sa to mohlo otestovať.
Aké ciele trvalo udržateľného rozvoja naplníte vďaka tomuto projektu?
V prvom rade je to kvalita zdravia a života (3). Ak sa nám podarí udržiavať čisté životné prostredie, bude to mať pozitívny vplyv na zdravie človeka. Momentálne prebieha výskum o tom, ako toxicky môžu nanoplasty pôsobiť na ľudí. Okrem toho je to čistá voda a hygiena (6), život pod vodou (14), ktoré sú zamerané na ochranu morského života. Rovnako je to aj dôstojná práca a ekonomický rast (8), a to prostredníctvom využitia technológií a zberu odpadu. Napokon sú to udržateľné mestá a komunity (11) a zodpovedná spotreba a výroba (12), ktoré súvisia s cirkularitou projektu. Len čo zhromaždíme plasty, chceme ich opätovne použiť a neplytvať nimi. Cieľom je dať pozbieranému odpadu nejakú hodnotu.
Ako sa môže verejnosť zapojiť do projektu? Ste otvorení ďalším partnerov v Európe?
Prvá vec, ktorú môže verejnosť urobiť, je stiahnuť si aplikáciu EMPACT – je k dispozícii na iOS a Android zariadeniach. Prostredníctvom nej môžu zadefinovať miesta s výskytom plastového odpadu v ich okolí, vyčistiť potenciálne hotspoty alebo sa zúčastniť nadchádzajúcich zberov odpadu. Aplikácia je ešte v štádiu vývoja, takže ju ešte čakajú nejaké zmeny. Tiež by som odporúčal sledovať oficiálnu stránku projektu, na ktorej pravidelne uverejňujeme články a novinky.
Pokiaľ ide o potenciálnych partnerov v Európe, akýkoľvek záujem alebo nápad na spoluprácu sú viac než vítané. Obrátiť sa môžu priamo na mňa prostredníctvom e-mailu alebo Linkedinu.
Prečítaj si viac o našom úspešnom programe Erasmus pre mladých podnikateľov. Ak ťa zaujímajú témy týkajúce sa kvality života v meste, pozri si nás najnovší projekt Košice 2.0.