V 21. storočí existujú metódy, ktoré nám umožňujú vyrábať produkty a služby atraktívne pre užívateľov. Sú lacnejšie, efektívnejšie a ekologickejšie, ako vyrábať niečo, čo ľudia nechcú a nepotrebujú. Simon Gough sa venuje dizajnu služieb s ohľadom na človeka. Lucy Knight má jednu z najžiadanejších pozícií na svete – data scientist. V rozhovore hovoria, ako ich práca vyzerá v praxi, a prečo by ju mali využívať firmy i mestá aj o workshope, ktorý viedli v Košiciach.
Čo je dizajnové myslenie a na čo sa používa
Ľudský prístup k tvorbe vecí je spôsob, ako porozumieť človeku. Dizajnér musí poznať jeho problémy aj to, po čom túži. Má skúmať možné nápady a vyhľadávať užitočné riešenia vopred stanovených problémov. Informácie, ktoré získa, neskôr použije pri tvorbe prototypu produktu. „Moja práca je o kreatívnom a efektívnom skúmaní ľudských potrieb. Firmy sa pri výrobe obvykle snažia ušetriť čo najviac peňazí, a tento krok väčšinou preskočia. Investujú rovno do výroby niečoho, o čom neskôr zistia, že je to nefunkčné a ich zákazníci to ani nechcú,“ hovorí Simon z The Data Place. Za oveľa lepšie považuje počiatočnú investíciu do výskumu potrieb ľudí a do výroby prototypu produktu, ktorý z nich vychádza. V konečnom dôsledku sa vždy ukáže, že pre firmy je to oveľa lacnejšie.
Ako sa dizajnujú služby
Nákup kávy, návšteva lekára alebo online platba kartou sú neustále využívané služby. To, či (ne)fungujú je práve výsledkom ich dizajnu a nastavenia. Simon hovorí, že spojenie dizajnového myslenia a služieb prináša nové nástroje, s ktorými môžeme lepšie zhodnotiť to, ako produkty fungujú a niekoľkonásobne to vylepšiť. V praxi sa začína brífom, ktorý popisuje problém. Projekt pokračuje aktívnym spoznávaním ľudí. Pozoruje sa ich správanie a to, čo ich k nemu motivuje, kladie sa im veľa otázok a očakávajú sa od nich rýchle a intuitívne odpovede.
Ak má napríklad nemocnica problém s fungovaním niektorého z jej oddelení, môže povedať, že úrazová pohotovosť nefunguje tak, ako by mala. Na chodbe je vždy priveľa čakajúcich pacientov, ktorých si dlho nikto nevšíma, sú nešťastní z čakania a zmätení z poradia a celý chod oddelenia navyše stojí priveľa peňazí. „V takom prípade sa najskôr pôjdeme porozprávať so zamestnancami, a potom s pacientmi, ktorých budeme chvíľu pozorne sledovať. Bude nás zaujímať, ako sa pohybujú v priestore, ako sa tvária a správajú,“ vysvetľuje Simon. Na základe zisteného sa vypracuje výskum, o ktorý sa po celý čas budú môcť opierať. Potom sa začne pracovať na testovacom pláne a návrhu možných riešení. „Som fanúšikom opravy vecí, nie ich zničeniu a vytvoreniu nanovo. Dôležité je premýšľať o rozdieloch, hľadať nové prístupy a spôsoby nazerania na ľudské potreby. Prekopať systém fungovania oddelenia úrazovej chirurgie, či vylepšiť jeho priestor, bude oveľa lacnejšie, ako ho vybudovať nanovo. Ak budeme nové nápady testovať počas celého procesu, veľa sa z toho naučíme a na podobných projektoch sa nám v budúcnosti bude pracovať ľahšie. Mali by sme častejšie skúšať veci, ktoré sme predtým neskúsili, pretože len tak môžeme napredovať,“ dodáva.
Jedna z najžiadanejších pracovných pozícii
Ak spojíme pozíciu programátora a štatistu, dostaneme pomerne novú disciplínu – data scientist alebo aj dátový analytik. Lucy Knight z The Data Place vo svojej práci vyhľadáva dáta, vytvára analýzy, vizualizácie, štatistiky či modely strojového učenia. „V tejto práci sa musíte vedieť dobre orientovať v rôznych oblastiach a mať viacero technických zručností, ale určite nemusíte byť expertom na všetko. Dôležité je vedieť zmysluplne spájať dohromady to, čo ste zistili,“ Data scientistov využívajú najmä veľké organizácie, ako banky či ubytovacie platformy, redakcie novín alebo weby. Táto profesia v sebe spája technicky zdatného človeka s kreatívcom, ktorý nájdené dáta doplní príbehom, obrázkom alebo infografikou. „Táto pozícia v minulosti nemá obdobu. Je to moderná záležitosť, ktorá dokáže pretvárať dáta na skutočne užitočné veci,“ dodáva Lucy.
Ak sa chce vláda v štáte alebo akýkoľvek menší celok rozhodnúť, kde a na čo vynaložiť finančné prostriedky, potrebujú dáta. Je dôležité uvedomiť si, že niektoré mestá pred nami už určite riešili rovnaký (alebo podobný) problém. To znamená, že dátami už zrejme disponujú. Ďalší výskum môže ukázať, že vzájomne sa líšia. Úlohou data scientistu je popísať tieto rozdiely a odhaliť ich príčinu. „Musíme zistiť, aké sú špecifiká situácie a čo to pre daného klienta znamená. Veľké spoločnosti potrebujú napríklad dáta o zákazníkoch, kedy a čo nakupujú. Na základe toho vieme napríklad povedať, či je lepšie začať výpredaj v piatok alebo v pondelok ráno. V tejto disciplíne skúmame veci do hĺbky, nie povrchovo,“ vysvetľuje Lucy.
Aj mesto by malo rozumieť svojim obyvateľom
Mestám sa to zíde vždy, ak chcú vybudovať akúkoľvek novú technickú sieť, web, aplikáciu, poskytovať digitálny servis alebo čokoľvek iné. Pri ich vývoji je najdôležitejšie myslieť na ľudí, pretože práve oni sú budúcimi používateľmi týchto služieb. Na mesto sa treba pozerať ako na veľký, komplexný a komplikovaný systém. „Vždy treba brať do úvahy to, na čom skutočne záleží a zamýšľať sa, či je to naozaj potrebné,“ hovorí Simon. Ďalej vysvetľuje, že najlepšími metódami na to sú dizajnové a systémové myslenie spolu s dátami, pretože podporujú spoluprácu a v počiatočnej fáze udávajú smer, ktorým sa treba uberať.
„Všetky digitálne produkty sú najmä o ľuďoch, nie o špičkových technológiách.“
SIMON GOUGH
Mestám by malo záležať na efektívnom investovaní financií, pretože ich rozpočet pochádza prevažne od ľudí. Ak nedostatky svojich produktov identifikujú a opravia ešte počas procesu, ušetria oveľa väčšiu časť rozpočtu, ako keby mali vyrobiť zbytočnosť, ktorú by nikto nechcel a ktorú by museli vyrobiť odznova. „Ak užívateľov koncového produktu nezapojíme do procesu výroby, nikdy nezistíme, čo vlastne chcú a potrebujú. Vyrábať produkty či služby takýmto spôsobom je strata času aj peňazí. Porozumieť ľuďom znamená umožniť im žiť lepší život. To je pre mesto najlepším dôvodom k tomu, aby začalo využívať dizajn orientovaný na človeka. Vďaka nemu môže nachádzať kreatívne riešenia problémov,“ dodáva Simon.
Lucy hovorí, že mestá by na dáta nemali mať monopol. Mnohí ľudia ich potrebujú pre lepšie vykonávanie vlastnej práce i zjednodušenie životov. Ak sa takíto jednotlivci spoja a vymenia si svoje dáta, môžu získať úplne iné pohľady na veci, aj nápady. Práve oni môžu inovovať, pretože vláda v krajine musí byť stabilná, bezpečná a konzistentná. Na rozdiel od inovátorov si nemôže dovoliť experimentovať príliš. Preto je dôležitejšie, aby s nimi zdieľala svoje dáta, čo ju nič nestojí. Vďaka tomu môžu inovátori prísť na nové riešenia, za čo peniaze – práve naopak – získajú, a to je prospešné aj pre vládu, pretože z toho vzniknú ekonomické, kultúrne a sociálne benefity.
Čo sa môžeme naučiť
Na Slovensko pricestovali kvôli workshopom, ktoré viedli v rámci nášho projektu Creative Cultural Spaces and Cities. Odovzdaním vlastných skúseností chceli podporiť lokálnu spoluprácu. „Najväčším dôvodom, prečo sme tu je, aby sme prepojili a povzbudili ľudí, ktorí predtým spolu vôbec nepracovali, k spoločným aktivitám. Snažíme sa povzbudiť ich vlastnú kreativitu a ukázať im nové prístupy k tvorbe vecí. Chceme, aby pochopili, že začať môže byť pre každého úplne jednoduché, a že výskum a spoznávanie užívateľov je užitočné pri výrobe čohokoľvek,“ vysvetľuje Simon. Účastníkom workshopu ukázali, ako vzájomná spolupráca pomáha napredovaniu a úspešnému ukončeniu. Lucy chváli jednotlivcov, ktorí sa na workshopy prihlásili: „Boli tu ľudia z mesta, z kultúry aj študenti. Všetci už mali skúsenosti s vlastnými projektmi aj so spoluprácou. Rozumejú tomu, čo robia a majú skvelé plány. Pozreli sme si ich a vidíme, že rozvíjať ich stojí za to. So Simonom sme mohli pozorovať, ako zo dňa na deň začali premýšľať nad možnými spoluprácami, ktoré im pomôžu posunúť sa v projektoch,“ uzatvára Lucy.
Vezmi tvorbu mesta do vlastných rúk a prihlás sa na náš aprílový event! Vyber si niektorý z workshopov, vypočuj si svetového experta Michela Bauwensa alebo príď na diskusnú večeru. Prečítaj si viac.