Premieňať sny na skutočnosť nie je vôbec ľahké a vyžaduje si to aj pevné odhodlanie. Na udržanie rovnováhy medzi telom a duchom nestačí mať len „priekopníckeho“ ducha. Program Escalator vznikol s ohľadom na dôležitú rolu priekopníkov v oblasti kultúry a na podporu rozvoja projektov a ľudí s dlhodobým a udržateľným zreteľom. V tomto smere priniesol Escalator 2014 skutočnú pridanú hodnotu, pretože pokroky jeho účastníkov boli očividné a projekty kontinuálne dosahovali svoje ciele a žali úspechy v priebehu celého roka. Účastníci urobili reálny pokrok nielen individuálne, ale aj kolektívne.
Mazal Tov!, Jana Šargová a Mirka Vargová
Festival židovskej kultúry Mazal Tov! vznikol v roku 2012 a o dva roky na to bol po prvýkrát zrealizovaný bez štátnej dotácie. Jeho organizátorky dosiahli tento malý zázrak aj vďaka Escalatoru. Ich prvý rok v Escalore bol hlavne o zdokonaľovaní vízie a poslania festivalu, o prehlbovaní poznania jeho publika a nástrojov, ako s ním pracovať. Popri tom cibrili svoje profesionálne zručnosti. V druhom roku vytvorili niekoľkoročný strategický plán. Vďaka radám usúdili, že festival ako jednorazová záležitosť na rozvíjanie vzťahu s publikom nestačí. Preto sa od jesene 2014 rozhodli prinášať podujatia v priebehu celého roka. Z Escalatora vyplynulo zakladateľkám festivalu presvedčenie, že najdôležitejšie pre úspech je to, aby boli ich osobné hodnoty prepojené s hodnotami toho, na čom pracujú. Napriek tomu, že festival už zanikol, čerpajú účastníčky z cenných rád, ktoré získali až dodnes.
LU:KA Fashion, Ľudmila Žoldáková
Módna návrhárka Ľudka Žoldáková si vďaka Escalatoru ujasnila priority a rozhodla sa, akou cestou ísť ďalej. Rok strávený v Escalatore jej dal veľmi veľa. Okrem získaných vedomostí a zručností bol dôležitý aj psychologický moment. Zistila, že nie je sama, ktorá sa trápi nad tým, ako rozbehnúť originálny, netradičný projekt. S ostatnými účastníkmi sa navzájom povzbudzovali, radili a pomáhali si. Zároveň si v hlave upratala a určila priority. Zistila, akou cestou chce ísť. Vo svojej tvorbe zostala pri slovanskej tematike, ktorú vo svojich modeloch detailnejšie rozpracovala. Najviac jej v hlave ostali zážitky z Írska a rady Paula, aby sa orientovala na export, pretože ten jej otvorí úplne iné možnosti, aké má v súčasnosti. Dnes funguje pod značkou DIVA BARA.
CHAT – Centrum pre kreatívnu liečbu Arteterapiou, Linda van Dalen
Linda dnes vďaka Escalatoru úplne presne vie, čo chce. Uistila sa svojím cieľom a nenechala sa ničím odradiť. Prekážky začala brať ako výzvy a podarilo sa jej vybudovať prvé arteterapeutického centrum CHAT v Košiciach. Je podľa nej skvelé mať okolo seba ľudí, na ktorých sa viete spoľahnúť a veria vo vás – tak, ako tím Escalatora.
NA PERÓNE, Peter Kočiš, Jana Wernerová a Zuzana Psotková
Po deviatich rokoch fungovania prešlo nezávislé autorské divadlo veľkým upratovaním. Escalator ich utvrdil v poznaní, že to, čo chcú robiť, je správne ale musia zmeniť spôsob svojho fungovania. Vytvorili plán na ďalšie roky, ktorý nestál len na dotáciách, ale aj na príjmoch z iných zdrojov. V rámci zmien, ku ktorým prispel Escalator, redizajnovalo divadlo NA PERÓNE svoje logo, zmenilo web a rozbehlo nový spôsob komunikácie s divákmi prostredníctvom videí. Projekt jeho členom pomohol uvedomiť si, akým dôležitým článkom je v umení manažérska práca, ktorú nemôžu vykonávať samotní umelci. Začali preto hľadať manažéra. Pochopili, že ak má byť divadlo úspešné a prinášať im radosť, musí po organizačnej stránke fungovať podobne, ako hocijaká iná malá firma.
Tabačka Kulturfabrik, Peter Radkoff
Obaja mentori sa podľa Petra Radkoffa výborne dopĺňali a vyžmýkali ľudí z Tabačky až do podoby suchých handier. Kým Sandy bol hlavne láskavým trpezlivým poslucháčom, Paul kládol tvrdé nemilosrdné otázky. Prechádzali si s nimi personálne záležitosti, produkciu a dramaturgiu, fungovanie baru, redizajn značky, PR aktivity a nové komunikačné kanály vtedy rodiaceho sa kultúrneho centra. Zbierali od nich dáta, analyzovali ich a pomohli im vytvoriť podnikateľský plán na roky 2015 až 2018. Ambíciou Tabačky bolo fungovať ako dlhodobo udržateľný a viaczdrojovo financovaný projekt. Keďže sú neštátnou organizáciou, nemohli svoju činnosť stavať len na dotáciách od samosprávy a štátu. Dnes je z nich jedno z najväčších nezávislých kultúrnych centier na Slovensku.
Festival Matrioshka, Mirka Rybárová a Slavo Stankovič
Festival o totalite Matrioshka dosiahol vo svojom prvom ročníku taký úspech, v aký nedúfali ani jeho zakladatelia. Hneď v začiatkoch si vďaka Escalatoru ujasnili, že kultúrna akcia potrebuje svoj presný podnikateľský plán. Sandy Fitzgerald im pomohol s utriedením nápadov a zameraním sa na podstatné veci. Dali na jeho rady a nesústredili sa príliš na staršiu generáciu. Tých, čo majú v hlavách usadené stereotypy a vidia svet komunistickou optikou, je veľmi ťažké zmeniť. Mladí ľudia uvažujú inak a nie sú mentálne uväznení v okovách nasadených totalitnou propagandou. Zároveň ich mentori viedli k uvedomeniu si dôležitosti spolupráce s inými, podobne zameranými ľuďmi. Kultúrne organizácie si nemajú konkurovať, ale pomáhať.
Východné pobrežie, Danka Bodnárová
Danka Bodnárová, členka združenia Východné pobrežie a zároveň jeho ministerka megalománie konštatuje, že druhý a posledný rok v Escalatore pre nich znamenal plnenie predstavy o ich existencii, ktorú vymysleli v prvom roku. Na jar 2013 pochopili, že to, čo robia, je síce skvelé ale to, akým spôsobom to robia, už také skvelé nie je. Sandy Fitzgerald im dal nazrieť na nezmyselné mrhanie času, síl a peňazí, ktoré vyhadzovali z rôznych okien a liali do mnohých kanálov. Vďaka Escalatoru sa stali koncentrovanými bojovníkmi, bijúcimi sa o oslobodenie svojej bájnej krajiny neprehliadnuteľnými zbraňami.
Urbanika, Rudolf Kozlai
Prešovská nezisková organizácia, ktorá sa zaoberá aspektami mesta, bola v roku 2014 jediným nekošickým projektom zapojeným do Escalatora. Dva roky v Escalatore ich naučili plánovať, predvídať situácie, vytvárať rezervy pre neočakávané momenty. Jeho zásluhou zefektívnili spoluprácu s okolím a zlepšili spoločnú komunikáciu. Pomohol im zamerať sa na zveľadenie Mestskej oázy a pochopiť ju ako platformu pre spoluprácu s ďalšími organizáciami. Zlomové chvíle v druhom roku Escalatora prišli počas intenzívnych týždňových kurzov. Riaditeľ Urbaniky, Rudolf Kozlai, si splnil jeden zo snov a navštívil Cambridge. Intenzívne workshopy týkajúce sa komunikácie a financovania európskych projektov ho obohatili o poznanie a lepšie pochopenie fungovania neziskových organizácií. Vďaka doplnkovému programu sa mohol zorientovať v Cambridgi, anglickej kultúre a spoznať život miestnych kultúrnych organizácií. Zakladatelia Urbaniky sa zhodujú v tom, že vo svojej činnosti pokračujú aj vďaka Escalatoru.
Cinefil, Lukáš Berberich a Barbora Tóthová
Druhý escalatorský rok bol pre združenie kľúčový aj kvôli naštartovaniu ďalších aktivít. Išlo najmä o strategické plánovanie. V roku 2014 sa im podarilo zorganizovať spolu s Karpatskou nadáciou filmové festivaly Febiofest a Trampolína pre Košičanov. Popri tom využili dočasné priestory v Tabačke Kulturfabrik na pravidelné premietania a priniesli do mesta filmovú prehliadku Projekt 100. Z Escalatora vzišla spolupráca s jeho ďalšími účastníkmi. S Východným pobrežím sa Cinefil spojil v projekte Papierové mesto, ktorého témou bola diskusia o atribútoch mesta. Na festivale Matrioshka zas premietli jeden z komunistami zakázaných trezorových filmov Skřivánci na niti. Dnes fungujú ako prvé arthousové kino v Košiciach.
Street Art Communication, Viktor Fehér
Viktor Feher, zakladateľ Street Art Communication (SAC), vhupol do Escalatora zo zvedavosti. Aj vďaka tomu sa po dvoch rokoch, čo v ňom strávil, stáva riadenie jeho organizácie stále viac projektovým než doteraz. Výsledok jeho úsilia je dnes viditeľný v košických uliciach.