Fascinovaný starými územnými plánmi a archívnymi dokumentmi sa rozhodol, že chce stavať mestá. Pracoval aj pre firmu, ktorá prevádzkovala košickú Optimu, jeho rodného mesta ho zbavili komunisti a spoluzaložil mladý, ale už legendárny, Inštitút plánovania a rozvoja Prahy, niekoľko Kancelárií architektúry mesta a platformu 4ct. Tomáš Ctibor viedol workshop o budúcnosti Útvaru hlavného architekta na Magistráte mesta Košice. V článku hovorí o plánovaní miest v minulosti, o aktuálnej potrebe technológií a dát, aj o budúcnosti, kde bez vyššej dávky kreativity neprežijeme.
Moje rodné mesto už neexistuje
Na svoje rodné mesto – Most – spomína, ako na špinavé a šedivé, a zároveň krásne a tajomné. Bolo jedným z prvých kráľovských v Čechách a jeho vývoj bol stabilne úspešný, pretože až do 20. storočia prosperovalo. Výborne tu fungoval obchod, mali drahé kovy či uhlie. Keď dosiahli určitú úroveň v zastavaní, postavili ďalšie nové námestie a pokračovali ďalej. Gotickú stopu sa im podarilo zachovať až do jeho zničenia. „Po vojne sa mesto neobnovovalo. Úpadok nastal aj v sociálnej sfére. Prišlo o veľa pôvodných obyvateľov a prisťahovalo sa tam veľa nových ľudí bez väzby k nemu. Po vojne prišli komunisti a povedali, že uhlie pod zemou je cennejšie ako to, čo bolo tisíc rokov na povrchu a celé ho zbúrali,“ hovorí Tomáš.
Jeho otec bol odborníkom na trhaviny a pomáhal pri búraní Mostu. Mal tak prístup k mnohým dokumentom a plánom. Aj vďaka tomu Tomáš už ako mladý gymnazista cítil, že to, čo mizne, je vzácne a mal by to nejako zaznamenať. Na vysokej škole objavil prvý pokusný výskum genia loci na príklade jeho rodného mesta. Hovorí, že ten mu vedecky potvrdil to, čo cítil už niekoľko rokov a rozhodol sa, že v živote bude stavať mestá. „Vtedy som ani netušil, čo všetko obnáša byť architektom. Moja túžba však bola silnejšia.“
„Pochopil som, že všetko, čo robíme je skladačka. Každá skúsenosť, ktorú v živote získame, zapadne do veľkého puzzle a neskôr ju môžeme zužitkovať.“
TOMÁŠ CTIBOR
Koncept Košíc funguje stovky rokov
Za to najunikátnejšie v Košiciach považuje fakt, že stredoveký koncept mesta vydržal do 21. storočia a stále funguje. „Do Košíc som sa prvýkrát dostal, keď som pracoval pre firmu, ktorá pred viac ako 150 rokmi vymyslela obchodné centrá v Anglicku. V jej portfóliu bolo vaše OC Optima. Vtedy som si hovoril, načo im je krabica za mestom, keď obchodné centrum, ktoré majú, je úplne unikátne a funkčné,“ hovorí Tomáš. Košice uvádza ako príklad dobrej analýzy a nastavenia konceptu už v 14. storočí. Vďaka tomu fungujú už takmer 800 rokov.
Para zmenšila svet a káble vzbudili obavy
Súčasná doba nie je výnimočná len počtom ľudí na planéte, ale predovšetkým dynamikou vývoja. Technológie dnes napredujú ako nikdy predtým a výrazne vplývajú na fungovanie sveta.
Najdôležitejším objavom 19. storočia bol parný stroj, ktorý dramaticky zmenšil svet, pretože zrazu bolo možné prepravovať ľudí a tovar ‘obrovskou’ rýchlosťou. Zrýchlilo to vývoj, no nastolilo ďalšie problémy, ktoré vyústili do vojny. O storočie neskôr sme po zemeguli začali ťahať obrovské množstvo káblov. Prostredníctvom nich sme komunikovali a odovzdávali si informácie. Na prelome 90. rokov dokonca vznikli vážne obavy, že ľudia prestanú vychádzať z domu, osobne komunikovať a zostanú pripútaní iba k obrazovkám. Storočie, v ktorom žijeme dnes, má prívlastok bezdrôtové. „Technológie sú dnes významnou súčasťou diskusie a verejný priestor v nej má svoje miesto. Donedávna si ľudia svoje koncové zariadenia nemohli brávať so sebou, pretože boli pripojené káblom. Dnes je to minulosť a vychádzajú s nimi von. Tam sa s nimi však dlho nerátalo. Často si nemajú kam sadnúť či občerstviť sa. Tieto veci majú dnes obrovský vplyv na fungovanie miest,“ hovorí Tomáš.
„Nové technológie vracajú ľudí späť k sebe a bránia im stratiť kontakt so svetom.”
TOMÁŠ CTIBOR
Demokratický prístup k dátam
Tomáš stojí za transformáciou Útvaru rozvoja hlavného mesta Prahy. Spomína, že celému procesu jeho zmeny na Inštitút plánovania a rozvoja najviac pomohli kvalifikovaní a poučení ľudia plní entuziazmu. Od začiatku svojej práce si uvedomovali, že svet sa aj z hľadiska dát o mestách niekam posúva a ide o veľkú výzvu. „Približne každých 5 rokov Praha uskutočňovala aktualizáciu súčasného stavu. Analogicky zaznamenali svoj obraz: domy, ploty, poschodia… Skupina architektov 2 roky chodievala po meste s mapami a formulármi,“ popisuje Tomáš.
Podľa neho si málo uvedomujeme, že vládne štruktúry boli historicky primárne postavené na tom, že mali monopol na informácie. Demokracia je v tomto prípade úžasná, pretože k dátam sa dnes môže dostať takmer ktokoľvek. Rizikom však zostáva, že ľudstvu to môže pomôcť aj poškodiť. V dnešnej dobe sa v informáciách musíme vedieť orientovať. Musíme ich čo najviac objektivizovať, aby sa nevyvodzovali nesprávne a účelové závery. „Mestá dnes často majú príliš veľa ‘smart’ aplikácii na všetko možné. Sú síce užitočné pre občanov, ale je škoda, že často nefungujú na jednej platforme, pretože by sa dali veľmi efektívne prepájať,“ hovorí Tomáš.
Kreativita je fenomén
V dnešnej dobe chceme byť všetci smart. Ak dokážeme veci označiť týmto heslom, sme si istí, že robíme dobre, bez ohľadu na to, čo vlastne robíme. Podľa Tomáša bude prežitie v budúcnosti kreatívnou výzvou. Budeme sa musieť naučiť reagovať na rýchlo prichádzajúce výzvy a zmeny. Mestá už sa nebudú plánovať na niekoľko stáročí či tisícročí. Budú sa musieť naučiť fungovať spôsobom, ktorý kreatívne a flexibilne reaguje na meniace sa podmienky. „Flexibilita a kreativita je pre mňa samozrejmosťou pre plánovanie a fungovanie správy miest. Mali by sme ju vnímať ako neoddeliteľnú súčasť,“ hovorí Tomáš. Podľa neho sú Košice ideálnym príkladom, pretože pôvodné nastavenie umožnilo flexibilné a meniace sa využitie až do súčasnosti. Nové prístupy a inovatívne riešenia vždy priťahujú nových ľudí, funkcie aj investorov.
„Správa a plánovanie miest mali vždy tendenciu opakovať vyskúšané. Má to svoju logiku, ale všeobecne to znamená, že sa kreativite v podstate bránime. Ak sa máme pustiť do niečoho nového, tak to radšej urobíme ako naposledy, hoci to nebolo najlepšie. A to dnes ani v budúcnosti naozaj nie je udržateľné.“
TOMÁŠ CTIBOR
Prednedávnom Tomáš viedol workshop na Magistráte mesta Košice. V závere hovorí, že plánovanie a výstavba je pre ich aktérov primárne stále konfliktom názorov a predstáv. Nie je to špecifikum žiadneho mesta alebo krajiny. Väčšina ľudí ju má zafixovanú ako vojnu. Dôležité je prinavrátiť do diskusií pozitívnu spoluprácu a spoločne hľadať dohodu najmä na základných princípoch, ich parametroch a až potom na dizajne jednotlivých riešení. Netreba zabúdať na zapájanie všetkých relevantných a užitočných aktérov a subjektov, akými sú napríklad vysoké školy, priemyselné podniky, mestské časti a podobne.
Projekt je spolufinancovaný z programu Európskej únie Kreatívna Európa.
