Ako jedna z 13 umelcov bola Ivana Durkáčová vybraná do druhého ročníka projektu City to City: PLAY!, kde reprezentovala Košice – Kreatívne mesto mediálneho umenia UNESCO. Prečítaj si o tom, ako vyzerá medzinárodná umelecká spolupráca v praxi a prečo Ivana odporúča takúto skúsenosť aj ostatným.
Ivana pochádza z Košíc, vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave v odbore Fotografia a nové média, a v súčasnosti je doktorandkou na Akadémii Eugeniusza Gepperta vo Wroclawe v Poľsku. Už desať rokov je členkou umeleckého kolektívu dsk., kde tvorí spolu s ďalšími dvoma umelcami. Keďže jej počas lockdownu chýbala nejaká bližšia spolupráca, zaujala ju možnosť vyskúšať si tvorbu s celkom neznámymi ľuďmi v rámci projektu City to City. Ten sa snaží poukázať na umenie ako hnací motor udržateľného rozvoja počas pandémie a povzbudiť spoluprácu medzi umelcami v online prostredí. „Projekt je zameraný na multimediálne diela, čo je super, lebo posledné 2 roky je to jediná cesta, ako vôbec pracovať a ukazovať svoju tvorbu verejnosti. Už som bola celkom frustrovaná, že aj moje diela boli vystavené v zatvorených galériách a nikto ich nevidel,“ hovorí Ivana.
Ivana Durkáčová – Here is where we meet (2020) 
Umelecký kolektív dsk. – Gimmick (2022)
Keďže každý z umelcov z klastra mediálneho umenia UNESCO pochádzal z iného mesta, celý projekt prebiehal online. Úvodné stretnutia mali formu „Labov“, počas ktorých sa formovali nielen nápady na diela, ale tiež skupiny, v ktorých umelci následne tvorili.
Po náhodnom losovaní, na ktorom sa počas jedného stretnutia dohodli, sa Ivana dostala do dvojice s mexickým umelcom Lucianom Rodriguezom Arredondom z mesta Guadalajara, s ktorým tri mesiace spolupracovala na spoločnom mediálnom diele s názvom PlaceHolder. „Vtipné bolo, že Luciano pred časom strávil v Košiciach asi tri hodiny, lebo prestupoval na vlak, keď bol na výlete v Európe. Bolo teda super, že poznal ‚downtown‘ – centrum, ktoré sme nakoniec v projekte vytvárali. On mi zasa rozprával rôzne zaujímavé pikošky a ukazoval veľa miest z Guadalajary na Google Earth, takže už to pre mňa nie je iba nejaké mesto na mape.“
Aj napriek tomu, že Guadalajara má šesťkrát viac obyvateľov ako Košice, Ivana a Luciano zo vzájomných rozhovorov zistili, že tieto mestá sa na seba v mnohom podobajú. To ich neskôr inšpirovalo pri tvorbe ich spoločného projektu. „Mám pocit, že ak neberieme do úvahy nejaké staré historické centrá, tak všetky mestá na svete vyzerajú dosť rovnako. Všade na svete nájdete tie isté obchody, tie isté značky a podobné problémy, takže tieto konverzácie boli pre nás nakoniec ako taký odrazový mostík,“ spomína Ivana.
Čo sa stane, ak stlačíme tlačidlo PLAY?
Témou projektu City to City 2021 bola téma PLAY. Jedna z otázok, nad ktorou sa umelci mali zamyslieť už pri vypĺňaní prihlášok, bola: „Čo sa stane, ak stlačíme tlačidlo Play?“. „Celkom dlho som rozmýšľala nad tým, že je vlastne celkom jedno, čoho ‚PLAY‘ stlačíme – či je to hudba, film alebo počítačová hra. Dôležité je, že vždy to stláčame preto, lebo sa chceme dostať z našej bežnej reality a chceme zažiť niečo iné, už akokoľvek iné to bude.“ Zaujalo ju tiež, že do slovenčiny sa môže slovo „play“ preložiť aj ako „hrať sa“, čo v nej evokovalo spomienky na detstvo, kedy sa často hrali „na niečo“. „Keď sme spolu s Lucianom vymýšľali koncept nášho diela, neustále sme sa navracali k nejakým hrám, aj tým jednoduchým počítačovým, čiže celé to bolo veľmi hravé a detské. Celý čas sme pracovali s týmto pojmom cez detské nazeranie.“
Ivana svoju tvorbu definuje ako multidisciplinárnu, pričom často pracuje s apropriáciou a pohyblivým obrazom. Na projekte sa jej však páčilo práve to, že sa vôbec nemusela sústrediť na médium, v ktorom bude tvoriť. „Keďže som vedela, že idem do projektu, kde budem spolupracovať s nejakým počtom ľudí, prišlo mi veľmi obmedzujúce mať v hlave konkrétnu predstavu toho, čo idem robiť, a potom sa toho vzdať alebo za to bojovať na úkor niečoho nového, čo by mohlo vzniknúť. Mala som nejakú predstavu, ale úplne otvorenú.“ Od začiatku s Lucianom vedeli, že nechcú vytvoriť napríklad video, ktoré si človek raz pustí – nechceli niečo fixné a nemenné. Po týždňoch brainstormingu tak vznikol nápad s online 3D prostredím, do ktorého sa človek môže neustále vracať. Po prieskume možností si nakoniec vybrali virtuálne prostredie Mozilla Hub, pretože funguje na akejkoľvek platforme, operačnom systéme, mobile, počítači, ale tiež vo virtuálnej realite.
Priestor na virtuálne stretnutia
Výsledné dielo s názvom PlaceHolder je virtuálny priestor, do ktorého sa človek po kliknutí na tlačidlo PLAY dostane. Priestor pripomína bludisko, obsahuje štyri miestnosti a môže sa v ňom nachádzať viacero osôb naraz, pričom každý návštevník si vie na začiatku zvoliť svoje meno a avatara. Nie každý sa však pri vstupe do virtuálneho prostredia dostane na rovnaké miesto. Pri prechádzaní sa miestnosťami je tak vytvorený priestor na virtuálne stretnutia, kde sa dá s ostatnými rozprávať vďaka mikrofónu. Aj napriek tomu, že z pôdorysu jednotlivých miestností vie človek vyčítať prvky Košíc a Guadalajary, celý priestor nemá až tak rozpoznateľné prvky. „PlaceHolder je zástupné miesto, ktoré samo o sebe neposkytuje žiadne zásadné informácie a treba ho naplniť tými naozajstnými. Dúfam, že zdrojom týchto informácií by mohli byť práve návštevníci, ktorí sa v našom prostredí ocitnú.“
Proces tvorby diela PlaceHolder. 
Okrem iných ľudí a zaujímavého prostredia tam ľudia môžu vidieť rôzne vizuálne prvky, ktorými autori komentujú súčasnú konzumnú spoločnosť či naše fungovanie na internete. Keďže pri výbere vhodného prostredia sa sústredili hlavne na funkčnosť, museli hľadať veľmi jednoduché výrazové prostriedky, ktorými vedeli dané témy vyjadriť. „Istý čas som sa veľmi dlho trápila s niečím, čo sme tam nakoniec ani nevedeli vložiť. Napríklad také GIFko nie je schopné spracovať transparentnosť, takže nejaké jemné gradienty vôbec neprichádzali do úvahy. V tomto to bolo dosť náročné, stále sa podriaďovať funkčnosti, ale myslím, že sme to nakoniec celkom dobre zvládli.“ Ako najlepšie médium sa nakoniec ukázali jednoduché animácie, ktoré sa hodia aj do vizuálne silného prostredia, akým dielo PlaceHolder je.
Tri mesiace intenzívnej spolupráce
Projekt City to City ponúka zaujímavú medzinárodnú spoluprácu, ale tiež priestor na osobnostný či umelecký rast. „Prednedávnom som sa v mojej tvorbe preorientovala na 3D modelovanie a 3D priestor. Keďže som pri tejto spolupráci potrebovala veľmi rýchlo získať potrebné zručnosti práve v 3D rozhraní, za tri mesiace trvania projektu som sa naučila veci, ktoré by som inak riešila možno aj pol roka alebo dlhšie,“ hodnotí spätne Ivana. Okrem toho si opäť uvedomila, že vie prekonávať svoje limity a vytrvalo na niečom pracovať. Aj napriek tomu, že nakoniec intenzívne spolupracovala iba s jedným umelcom, oslovili ju portfólia viacerých účastníkov a bola by rada, ak by mala v budúcnosti možnosť s nimi spolupracovať. „Aj keď je dnes celý svet prepojený, to, že sa poznám sociálne siete ešte neznamená, že sa s ním dostanem aj do spolupráce. Nepopieram, že motivujúce bolo aj to, že človek dostane v projekte nejaké finančné ohodnotenie v podobe štipendia, čo je na Slovensku veľmi vzácne. Bolo super, že som mohla chvíľu pracovať vyslovene na tomto projekte a nemusela som sa venovať iným veciam len preto, aby som mala dostatočný príjem. Som naozaj rada, že som bola v projekte zapojená a určite odporúčam zapojiť sa do budúcna aj ďalším umelcom.“
Virtuálny priestor diela PlaceHolder môžeš navštíviť na tejto stránke.
Ak ťa zaujíma, ako vyzerajú zvyšné diela na tému PLAY!, navštív oficiálny web Kreatívnych miest mediálneho umenia UNESCO.
Luciano Rodriguez Arredondo je multidisciplinárny umelec a akademik pochádzajúci z Mexika. Jeho tvorba je založená na reprezentácii abstraktných konceptov, teórií súvisiacich s komplexnými systémami, kybernetikou a chaosom. Na zhmotnenie svojich myšlienok využíva viacero typov elektronických médií a podporných nástrojov. Je spoluzakladateľ Cima studio, transdisciplinárneho centra na rozvoj experimentálnych a interaktívnych projektov.
Projekt City to City z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.